Film, ktorý sa stal miláčikom americkej kritiky, čo mu vynieslo relatívne slušnú zbierku nielen nominácií, ale i nejakých pár ocenení, je v prvom rade slušné nezávislé dielko s kladmi a zápormi, ktoré sa s takto onálepkovanými filmami spájajú. Nic a Jules (Annette Bening a Julianne Moore) žijú spolu už pekný pár rokov, o čom svedčí aj vek ich „spoločných“ detí, a akosi sa medzi ne vkráda vzťahová únava. Nic sa čoraz viac kamaráti s vínom a jej záľuba v kontrolovaní a komandovaní všetkých a všetkého vôbec nenapomáha Jules v jej opatrne realizovanej túžbe rozbehnúť svoju kariéru záhradnej architekty. Do toho sa decká (Mia Wasikowska a Josh Hutcherson) rozhodnú, že chcú poznať svojho biologického otca (Mark Ruffalo). Nie nečakane, vďaka nemu sa odkryjú vŕzgavé miesta dokonalej rodinky.



 
Decká sú v pohode sú v pohode. A to, aj keď neponúkajú niečo, čo by vám vyrazilo dych, počínajúc ústrednou lesbickou rodičovskou dvojicou, zamotaním a rozmotaním pletenca rodinných a rodičovských vzťahov končiac. Lisa Cholodenko si ako lesbička môže dovoliť mať vo filme malé klišé typu aj lesbička potrebuje skutočného chlapa v posteli, za čo by hetero režisér asi chytil nejedného plyšového medvedíka do hlavy.
Čo je však pre nás zaujímavejšie, Cholodenko ponúka zopár nápadito zrežírovaných scén a celkovo svojím prístupom prispieva k odľahčenej nálade šíriacej sa z filmu, oprostenej od prízvukovania normálnosti gay rodiny alebo homosexuality ako takej, čo je inak pomerne bežné pre queer filmy „nezávislého mainstreamu“. Ani dramatizácia vzťahovej krízy nie je predramatizovaná a Decká sú v pohode tak všetkými pákami hravo kompenzujú možné výhrady voči dialógom.Všetko je „normálne“ a všetko sa dá prebrať a poriešiť  pri jedle a víne. 





Z hľadiska scenára Decká sú v pohode trochu zbytočne narážajú na to, že dialógy predsa len šuštia televíznymi seriálmi a frázami ako z príručiek (čo je v podstate úplne v poriadku v prípade Nic), vedúcich k vytvoreniu občasného pocitu umelosti momentov, ktoré by za daných okolností boli aceptovateľné ako bežne sa vyskytujúce. Dobrá správa je, že film sa neťahá medzi (pseudo)intelektuálne a mravokárne a dianie v sebe obsiahnuté predvádza bez toho, aby sa nechal uniesť do afektu či pátosu, podsúvajúcim sa cez dialógy. Ako celok pôsobí vyslovene hladko, nerobiac drámu naozaj z ničoho.
Deckám nemožno uprieť fakt slušné herecké výkony. Annette Bening a Julianne Moore síce neprekvapia a nepredvedú niečo nad svoj štandard, čo v praxi znamená ďalšia manipulatívna žena so sklonmi k hystérii a pasívnej agresii na konte Annette Bening a ďalšia utlačená a frustrovaná „manželka“ pre Moore (milé je poznanie, že tento raz je ona tým z „manželov“ končiacim v náručí muža). Mark Ruffalo je roztomilo stratený vo svojej postave, ktorá je vlastne o požmurkávajúcom sexappeale a správne načasovanom pohľade „spod uhla“, majúcom najmä pre ženy kolená podlamujúce dôsledky. Rozhodne nezaostávajú ani Mia Waskowska a Josh Hutcherson udržiavajúci postavy oboch deciek.. v pohode.


Skúste jednoducho zabudnúť na všetok ten humbuk, ktorý Decká sú v pohode vyvolali, a máte dobrú šancu vychutnať si americký nezávislý film-konverzačku, ktorá jednoducho sadne a prinesie niečo ako závan leta. Bez afektu a prehnane veľkých emócií, bez pretláčania sa do pozície kontrovezného filmu.
The Kids Are All Right (USA, 2010, 106 min.) Réžia: Lisa Cholodenko. Scenár: Lisa Cholodenko, Stuart Blumberg. Kamera: Igor Jadue-Lillo. Strih: Jeffrey M. Werner. Hudba: Carter Burwell. Hrajú: Annette Bening, Julianne Moore, Mark Ruffalo, Mia Wasikowska, Josh Hutcherson, Yaya DaCosta, Kunal Sharma, Eddie Hassell