Všetko sa začalo v Hoteli Chevalier v Paríži... Tam sme mali prvú príležitosť stretnúť sa s Jackom L. Whitmanom (Jason Schwartzman), ešte predtým, než sa so svojimi bratmi Peterom (Adrien Brody) a Francisom (Owen Wilson) vydal na cestu naprieč Indiou. Dôvod si každý z nich (a divák s nimi) dosadí na chýbajúce miesto postupne, doslova za jazdy. A tak nech sa páči, vitajte na palube vlaku spoločnosti Darjeeling Limited...

                 


Úprimne povedané, nikdy som celkom nepochopil, prečo sú výtvory Wesa Andersona označované za bizarné. Iné ako bežná mainstreamová produkcia, to áno, ale prečo zvláštne? No nič, nechajme to... O Darjeeling s ručením obmedzením hádam bez výhrad platí, že ak sa vám páčili predošlé diela tvorcu, budete s najväčšou pravdepodobnosťou spokojní aj teraz, a ak nie (nech už to bolo z akéhokoľvek dôvodu – či už pre spomínanú „bizarnosť“, alebo pre niečo iné), bude opätovný pokus o nadviazanie kontaktu zbytočný. Historka o troch bratoch na duchovnej púti a spôsob, akým je podaná, nesú totižto prakticky všetky znaky autorovho štýlu, a aj keď to nie je až také invenčné, o prešľapovaní na jednom mieste podľa mňa ešte nemožno hovoriť. Už len vďaka tomu, že je dej zasadený do Indie, prostredia, kde sa postavy musia konfrontovať s úplne iným (kultúrnym, náboženským – a všeobecným – kontextom). A pritom to tak úžasne ladí dokopy.


Už úvodná scéna pritom dáva (za sprievodu – opäť – priam majstrovsky zvolenej skladby This Time Tomorrow od The Kinks) tušiť mnohé. Na kompozičné motivácie udalostí sa tu zvysoka kašle: ak sa pristihnete s otázkou "prečo?" v mysli (alebo dokonca na perách), vedzte, že ste vkročili do nesprávnej kinosály. U Andersona totiž zvyčajne platí, že sa vysvetlení nedočkáte: buď veci prijmete, aké sú, alebo máte smolu. Na druhej strane si myslím, že aj za daných okolností, s prihliadnutím na (ne)vykreslenie charakterov trojice bratov, je možné nájsť v nich a v svete, ktorý obývajú, zaľúbenie. A musím dodať, že si to nevyžaduje až takú námahu. Koniec koncov, keď ich patálie dopozeráte až dokonca, môžete si pokojne povedať, že sú to napriek všetkému celkom sympatickí chlapíci a že ste ich vlastne dosť dobre spoznali, aj bez množstva vysvetľujúcich scén a dialógov.
Za zmienku rozhodne stojí výborný kasting (najmä ústredného tria). Herci sú typovo zvolení skutočne skvelo a z ich prejavu cítiť, že si nakrúcanie asi poriadne užívali. Vďaka nim je typický autorov humor možno o krôčik ďalej, než v predchádzajúcom Živote pod vodou. Apropo, humor. Anderson nikdy nenakrúcal filmy, pri ktorých by sa divák nahlas smial v kinosále, práve naopak. Väčšina tých najzábavnejších momentov vyplýva z napätia medzi kamennými, smrteľne vážnymi tvárami hercov pri prednese „vtipných“ replík a ich obsahom. A vôbec neprekáža, že sa nesmejete naplno, ba ani neusmievate. Niekedy stačí „iba“ navodiť pocit, ktorého je smiech iba sprievodným javom. Moja skúsenosť hovorí, že v tomto je Wes Anderson majstrom... 


Ak si k tomu všetkému prirátame ešte zaujímavú prácu kamery, vyznieva to vcelku pozitívne. Robert D. Yeoman (snímal doteraz všetky autorove celovečerné filmy) sa pohráva s kompozíciou obrazu, často upriamuje pozornosť diváka na konkrétnu postavu či objekt v obraze jednoduchým švenkom či transfokovaním, bez ostrého strihu. Okrem toho sa tu pracuje aj s mimoobrazovým poľom, naznačeným napríklad vstupom postáv do priestoru záberu. Hoci ide o pomerne jednoduché techniky, všetky sú použité efektne, no nie samoúčelne, a vytvárajú tak pozoruhodný look.
Darjeeling s ručením obmedzeným je kvalitná, inteligentná zábava, hoci trochu výlučná. Obracia sa na diváka ochotného prijať svojskú optiku autora. Na oplátku môže ponúknuť veľmi príjemné chvíle strávené v kinosále.
The Darjeeling Limited (2007, USA, 91 min.) Réžia: Wes Anderson. Scenár: Wes Anderson, Roman Coppola, Jason Schwartzman. Kamera: Robert Yeoman. Strih: Andrew Weisblum. Hudba: rôzne piesne. Hrajú: Owen Wilson, Adrien Brody, Jason Schwartzman, Anjelica Huston, Barbet Schroeder, Bill Murray, Natalie Portman