Zromantizovaná fikcia pod nálepkou „true story“ dorazila do našich kín a má v úmysle nám sprostredkovať neuveriteľný milostný príbeh manželskej dvojice. Dánske dievča však nie je film nakrútený podľa skutočných udalostí a zaradenie do žánru životopisnej drámy zavádza, aby nalákal čo najväčšie množstvo fanúšikov skutočných príbehov. Zručný britský režisér Tom Hooper po piatich rokoch opäť siahol po inšpiratívnom príbehu reálnych osobností. Z panovníckeho sídla (Kráľova reč) doputoval do umeleckého ateliéru, aby znova predviedol, ako sa bojuje s prekážkami. Tentoraz však ide o bariéru oveľa väčšieho kalibru. Príbeh dánskeho maliara Einara Wegenera a jeho manželky Gerdy ho natoľko fascinoval, že už v čase, keď nakrúcal oscarovú Kráľovu reč, myslel na nekonvenčný pár dánskych výtvarníkov. Rozhodol sa však nakrútiť adaptáciu knihy Davida Ebershoffa, ktorá sa len odrazila od skutočných postáv, no ich životy melodramaticky prefarbila.

KINEMAVIDEO3701.
Hooperova verzia podľa scenára Lucindy Coxon prináša tragický milostný príbeh mladej dvojice, ktorá spoločne prechádza cez citové i telesné úskalia vývoja ich vzťahu. Po šiestich rokoch manželstva sa Gerda a Einar milujú, v každej oblasti sa zladili a obaja sa snažia preraziť vo fachu. Krajinkár Einar je už v umeleckých kruhoch etablovaným tvorcom, kým portrétistka Gerda stále bojuje o uznanie. Jedného dňa sa všetko zmení. Gerda prehovorí svojho muža, aby jej suploval modelku a on v ženskom oblečení pocíti záchvev, ktorý spustí lavínu nečakaných zmien. Zistí, že sa oveľa lepšie cíti v šatách ako v pánskom obleku a z Einara sa odrazu stáva Lili. Gerda čoskoro pochopí, že manželova transformácia nie je len hra a obetuje svoju lásku, aby ho urobila šťastným. Presťahujú sa do Paríža, kde Gerda zažíva umelecký úspech. Lili naopak odloží štetec a zameria sa na tvorbu svojej novej osobnosti. Uväznená v cudzom tele vie, že šťastie nájde až po zmene pohlavia.

V skutočnosti bola manželská dvojica oveľa staršia, ako ich pre väčšiu atraktivitu ukazuje Hooperova snímka. Gerda bola rovnako úspešná ako Lili, navyše ilustrovala časopisy, venovala sa aj reklamnej fotografii, módnemu návrhárstvu a jej maliarska tvorba bola pestrejšia. Takisto patrila do LGBTQ komunity a známe sú jej pikantné obrazy prevažne s lesbickými motívmi. Vo voľnomyšlienkarskom Paríži sa dovážila odhaliť svoju orientáciu rovnako ako Lili a netajila sa svojou bisexualitou. Kniha a film opomenuli aj ich mimomanželské vzťahy ako i anulovanie ich zväzku a odlúčenie. Lili v skutočnosti absolvovala až päť operácií zmeny pohlavia a neskôr žila s obchodníkom umenia, s ktorým túžila mať aj vlastné deti.
Navzdory prekreslenia ich životného príbehu nemožno prehliadnuť vysokú estetickú hodnotu snímky, ktorá do najmenšieho detailu dbá o výtvarný význam každého záberu. O prepracovanú záberovú dokonalosť sa postaral Hooperov dvorný kameraman Danny Cohen, ktorý stál za kamerou aj v Kráľovej reči a v Bedároch. Vďaka nemu takmer každý pohľad kamery maľuje obraz na filmovom plátne. Premyslená farebnosť i záberová kompozícia snúbia film s maliarskym umením, no prílišná akademickosť a vystavovanie len „pohodlných“ obrazov z umenia a zo života ukrajuje z presvedčivosti.

Výkony hlavných predstaviteľov si, našťastie, žijú svoje vlastné životy. Oscarový Eddie Redmayne stojí za pozornosť, no prílišná sústredenosť na stelesnenie ženy zasekla jeho mimiku. Alicia Vikander (Kráľovská aféra, Ex Machina) je iný prípad. V úlohe temperamentnej bonvivánky predviedla, aký veľký talent sa v nej naozaj skrýva a film v nej tak našiel poklad.
To sa však nedá povedať o réžii. Hooper sa totiž neodvážil prekročiť prah konzumu a zostáva uväznený v požiadavkách mainstreamu rovnako ako hrdinka vo svojom tele. Kým ona urobí krok k oslobodeniu, režisér sa drží zaručených praktík filmovej výpovede. Idealizáciou faktov a vyhrotenou sentimentalitou sa vtiera do priazne väčšiny a zabúda na menšinu (nielen filmovú). Snímka je ako nádherný, zručne namaľovaný obraz, ktorému však chýba to podstatné – výraz, ktorý by ho odlišoval od tuctovosti. Umiernenosť v zobrazení , romantizujúce motívy a účelový tlak na city tak uberajú filmu skóre.
Bolo by zaujímavé vidieť, ako by sa tejto látky zhostili domáci tvorcovia. Dánske dievča by sa pod taktovkou takého von Triera určite oslobodilo už po prvej klapke.
The Danish Girl (UK/USA/Belgicko/Dánsko/Nemecko, 2015, 120 min.)Réžia: Tom Hooper. Scenár: David Ebershoff (novel), Lucinda Coxon. Hrajú: Eddie Redmayne, Alicia Vikander, Amber Heard