|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Svet filmu |
|
|
Vyhľadávanie |
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
21. 07. 2015
Danielov svet
Zabudnite na šesť-megové referendum a deliacu čiaru naprieč celým Slovenskom. Homosexuáli „kazia“ pozitívne smerovanie našej tradičnej spoločnosti? Severozápadne od nás, u bývalých súdruhov vznikol dokumentárny film, ktorý sa venuje oveľa drsnejšej téme z kategórie sexuality a orientácie. Česi sú otvorenejší a menej konzervatívni, figúry v porno priemysle by pritakali. Dokument Danielův svět od režisérky Veroniky Liškovej je totiž úsekom zo života pedofila, intímnou spoveďou nepochopeného mladíka.
Pri tomto dokumente nejde iba o samotnú projekciu, zamávanie kino sedačke a poďme ho na kebab. Základnou silou filmu je jeho pútavá téma, ktorá Vás donúti si ho pozrieť, či ste liberál alebo konzerva. Už len zo zvedavosti. Bez ohľadu na to, aký máte finálny názor na dianie vo filme konštatujem, že film má potenciál osloviť. Nehľadajte pod tým pozitíva, ale len prostý fakt, že chladný a bez záujmu nebudete. Danielův svět je výborným materiálom na diskusiu, nech by sa uberala akýmkoľvek smerom. Ale nezdá sa mi v poriadku, aby vás film presviedčal o tom, že pedofília je v podstate okej.
KINEMAVIDEO3297.
Úvodné predstavenie postavy Daniela cez prednes jeho poviedky je však nápadité. Taktiež scénka, kedy sa spolu so svojou komunitou podieľa na mikulášskom predstavení pre deti. Už tu je cítiť riadnu dávku kontroverzie a vám začne hrať v hlave prvá vlna obranných huslí. Danielove výpovede smerujú k presvedčeniu, že je dobrým a racionálnym mužom, ktorý sa zmieril so svojou orientáciou a je si vedomý napríklad faktu, že na rodinu môže zabudnúť. Teda aspoň tú tradičnejšie ladenú. Podporuje to aj návšteva u sexuológa, s ktorým preberá aj svoje putovanie životom.
Potom sa niečo zlomí. Náznaky sympatií vyprchajú a zostávajú len pekne naformulované vetičky. Obsah spadá do rovnakého habitu a Danielovho horekovania o svojom ťažkom osude. Navyše stále opakuje, že by dieťaťu neublížil. V návale fermentovaného opojenia však pomedzi riadky prizná, že mu predsa len fantázia pracuje a v podstate mu stačí myšlienka na detský „predobraz“. Tu musí aj liberálne uvažujúci človek mierne poskočiť zo sedačky.
Pre Daniela je pobyt v prítomnosti dieťaťa (v tomto prípade jeho tajná láska Míša) jednak skúškou vlastných síl a potešením zároveň. Akýsi zmysel bytia a existencie. Pozrime sa však na to napríklad cez porovnanie. Vysadíte narkomana v Kolumbii a do rúk mu strčíte súradnice s miestom, kde sa nachádzajú tony „yeya“. Keď podľahne (čo je pravdepodobné) ublíži tým len sebe. Skúšať limity pedofila priamym nasadením v akcii je príliš. Zamyslite sa, pozrite na to podobnou optikou. Ako rodičovi by sa to nikomu nepáčilo. Byť na sto percent presvedčený o ovládnutí svojich pudov je silné tvrdenie.
Ale možno to režisérka celé myslela ako zrkadlo k úvodnému dianiu. Tým pádom by však šlo o chladne vykalkulovaný konštrukt, navyše s hrozne napísanými dialógmi, zlým vedením hlavného herca a nutkaním podpáliť či vymazať všetky kópie filmu. Obhajoba normálnosti pedofilného správania ale nekončí, sme totiž tesne za polovicou filmu.
Zbytočnosť scény s matkou a absencia iného uhľa pohľadu na danú tému sú len ďalšími nevhodnými cestami, ktorými bol film vyslaný. Vyobrazenie ošúchanými komo-zábermi je preplieskané zbytočnou vatou, ktorá sa tvári na ťažkú symboliku (napríklad router ako bútľavá vŕba pedofila).
A šoky nekončia. Homosexuáli, ktorí si roky starostlivo budujú renomé (Marku Ruffalo v The Normal Heart), by sa mali cítiť dotknutí. Ich postupná sloboda je tu zabitá snahou pedo-komunity o účasť na Prague Pride. No čo mal chudák ich zástupca robiť? Povedať nie? Roky im ide o rovnoprávnosť a jednoznačným odmietnutím by sa pridali na stranu tých, proti ktorým bojovali a ešte stále bojujú. Pre ich komunitu bol tento filmársky krok veľmi nespravodlivým. Porovnávať homosexualitu s pedofíliou je podobné ako s prípadom narkomana v Kolumbii. Je evidentné, že chcela režisérka strhnúť tabu. No podaril sa jej skôr opak. Z filmárskeho hľadiska ide o do škôlky volajúce nevyužitie témy. Prvoplánová propaganda bola veľmi zlou voľbou, pretože zabíja aj malé náznaky ľudskosti, ktoré z filmu sálajú.
Danielův svět (ČR, 2014, 75 min.)Réžia: Veronika Lišková. Scenár: Veronika Lišková. Kamera: Braňo Pažitka
KINEMAVIDEO3297.
Úvodné predstavenie postavy Daniela cez prednes jeho poviedky je však nápadité. Taktiež scénka, kedy sa spolu so svojou komunitou podieľa na mikulášskom predstavení pre deti. Už tu je cítiť riadnu dávku kontroverzie a vám začne hrať v hlave prvá vlna obranných huslí. Danielove výpovede smerujú k presvedčeniu, že je dobrým a racionálnym mužom, ktorý sa zmieril so svojou orientáciou a je si vedomý napríklad faktu, že na rodinu môže zabudnúť. Teda aspoň tú tradičnejšie ladenú. Podporuje to aj návšteva u sexuológa, s ktorým preberá aj svoje putovanie životom.
Potom sa niečo zlomí. Náznaky sympatií vyprchajú a zostávajú len pekne naformulované vetičky. Obsah spadá do rovnakého habitu a Danielovho horekovania o svojom ťažkom osude. Navyše stále opakuje, že by dieťaťu neublížil. V návale fermentovaného opojenia však pomedzi riadky prizná, že mu predsa len fantázia pracuje a v podstate mu stačí myšlienka na detský „predobraz“. Tu musí aj liberálne uvažujúci človek mierne poskočiť zo sedačky.
Pre Daniela je pobyt v prítomnosti dieťaťa (v tomto prípade jeho tajná láska Míša) jednak skúškou vlastných síl a potešením zároveň. Akýsi zmysel bytia a existencie. Pozrime sa však na to napríklad cez porovnanie. Vysadíte narkomana v Kolumbii a do rúk mu strčíte súradnice s miestom, kde sa nachádzajú tony „yeya“. Keď podľahne (čo je pravdepodobné) ublíži tým len sebe. Skúšať limity pedofila priamym nasadením v akcii je príliš. Zamyslite sa, pozrite na to podobnou optikou. Ako rodičovi by sa to nikomu nepáčilo. Byť na sto percent presvedčený o ovládnutí svojich pudov je silné tvrdenie.
Ale možno to režisérka celé myslela ako zrkadlo k úvodnému dianiu. Tým pádom by však šlo o chladne vykalkulovaný konštrukt, navyše s hrozne napísanými dialógmi, zlým vedením hlavného herca a nutkaním podpáliť či vymazať všetky kópie filmu. Obhajoba normálnosti pedofilného správania ale nekončí, sme totiž tesne za polovicou filmu.
Zbytočnosť scény s matkou a absencia iného uhľa pohľadu na danú tému sú len ďalšími nevhodnými cestami, ktorými bol film vyslaný. Vyobrazenie ošúchanými komo-zábermi je preplieskané zbytočnou vatou, ktorá sa tvári na ťažkú symboliku (napríklad router ako bútľavá vŕba pedofila).
A šoky nekončia. Homosexuáli, ktorí si roky starostlivo budujú renomé (Marku Ruffalo v The Normal Heart), by sa mali cítiť dotknutí. Ich postupná sloboda je tu zabitá snahou pedo-komunity o účasť na Prague Pride. No čo mal chudák ich zástupca robiť? Povedať nie? Roky im ide o rovnoprávnosť a jednoznačným odmietnutím by sa pridali na stranu tých, proti ktorým bojovali a ešte stále bojujú. Pre ich komunitu bol tento filmársky krok veľmi nespravodlivým. Porovnávať homosexualitu s pedofíliou je podobné ako s prípadom narkomana v Kolumbii. Je evidentné, že chcela režisérka strhnúť tabu. No podaril sa jej skôr opak. Z filmárskeho hľadiska ide o do škôlky volajúce nevyužitie témy. Prvoplánová propaganda bola veľmi zlou voľbou, pretože zabíja aj malé náznaky ľudskosti, ktoré z filmu sálajú.
Danielův svět (ČR, 2014, 75 min.)Réžia: Veronika Lišková. Scenár: Veronika Lišková. Kamera: Braňo Pažitka
Danielov svet
Autor: Ján Pekarik
Zdroj: Kinema