Ako ukradnúť Klimta, alebo cesta za duchmi minulosti na motívy skutočných udalostí z temných čias krívd a masových vrážd. Maria Altmann na vlastnej koži pocítila nepríčetnosť doby a ako rakúska židovka musela čeliť radikálnemu vyčíňaniu. Ani 60 rokov po úteku z nacistickej Viedne jej však nedovolí zabudnúť na neprávosti, ktoré páchal Hitlerov režim. Nastal čas prihlásiť sa o svoje práva a rodinný majetok v hodnote viac ako 100 miliónov dolárov.

A nešlo len o hocijaký majetok. V stávke je dielo nevyčísliteľnej výtvarnej hodnoty, skvost medzi secesnými artefaktmi, samotná Mona Lisa Rakúska. Portrét Adele Bloch-Bauer, nacistami premenovanej na Dámu v zlatom, sa stal predmetom záujmu nielen jeho právoplatnej dedičky, ale upútal pozornosť celej krajiny. Kto si dovoľuje siahnuť na národné dedičstvo, pýchu Rakúska, atrakciu svetoznámej galérie Belvedere?
KINEMAVIDEO3361.
Boj Dávida s Goliášom, ako nazvala súdny spor židovky s Rakúskom hlavná predstaviteľka a duša celej snímky Helen Mirren, naštartoval niekoľkoročný proces plný odhodlania a viery v konečné riešenie spravodlivosti. Práve na toto obdobie je zameraná dráma Simona Curtisa, ktorý sa s príbehom Marie Altmann zoznámil prostredníctvom dokumentu BBC. Zaujal ho natoľko, že sa rozhodol nakrútiť celovečerný hraný titul. Režisér filmu Môj týždeň s Marilyn si aj tentoraz vybral inšpiratívny príbeh a okorenil ho výnimočným hereckým obsadením. Helen Mirren podľa očakávaní zahviezdila a výborne jej sekunduje aj právnik v podaní Ryana Reynoldsa.

Podľa všetkého však ide o jednu z mála výraznejších kvalít filmového spracovania. Scenára sa ujal dramatik Alexi Kaye Campbell, ktorého zdržanlivosť a neochota rozvinúť invenciu prisúdili neobyčajnému príbehu punc obyčajnosti a schematickosti filmov podľa skutočných udalostí. Hoci všetko do seba zapadá, nič neškrípe, časové roviny sú logicky prepojené, šablónu cítiť od Viedne až po Los Angeles. Spoľahnúť sa na osvedčené, tisíckrát videné triky a hrubou čiarou oddelený svet hrdinov a záporákov so všetkými atribútmi v súčasnej kinematografii už nezaberá.
Tvorcovia však dbali na detaily výtvarného posolstva. Neprehliadnuteľnými momentmi snímky sa stali pasáže spomienok hlavnej postavy na zážitky s tetou Adele – múzou secesného majstra Gustava Klimta. Podarilo sa im zachytiť motívy, kompozičné princípy a vďaka farebným filtrom aj náladu krásy secesie – umeleckého prúdu začiatku 20. storočia, ktoré už v tom čase dobýjalo srdcia estétov.

Autori Dámy v zlatom vtlačili scénam s Adele zmyselnosť a fatálnu tragickosť Klimtových ženských objektov popretkávaných symbolickými a prírodnými motívmi s nezameniteľnou silou a opojnou krásou. Práve jej krátke party majú najväčší význam pre zvýšenie kvality snímky. Príbeh súdneho boja odohrávajúci sa v 90. rokoch má iskru len vďaka hereckým protagonistom a spomienkové úseky na mladosť a útek z Rakúska pripomínajú skôr radový televízny film s tradičnou štruktúrou a predvídavou dojímavosťou než nezabudnuteľný kinohit.
Hoci sa Curtisove dielo vyznačuje mnohými filmárskymi klišé, nemožno jej uprieť informatívny a faktický význam. Vopred odsúdené súdne prípady rozoberali mnohé filmy (medzi tie najlepšie pripomínajúce boj Dámy v zlatom je Coppolov Čarodejník), no umelecké reštitúcie a história takých slávnych diel, akým je Klimt, sú v mainstreame zriedkavosťou.
Woman in Gold (USA/UK, 2015, 109 min.)Réžia: Simon Curtis. Hrajú: Helen Mirren, Ryan Reynolds, Daniel Brühl