Ďalší klubový film, ďalšie fajnové zrkadlo našich životov. Čo iné sa z pera Mikea Leigha (Happy-Go-Lucky, Vera Drake) dá čakať? Veľkokapacitná zásobáreň existenčnej náuky o tom, čo všetko si treba vážiť, mať zmysel pre zodpovednosť a podľa jednoduchého plánu prežitia existovať dôstojne, pomáhať slabším, vedieť v ťažkej chvíli voliť správne slová; veď inak to ani jednoducho nejde.


Nejaká názorná schéma pre prežitie v Londýne s kvantom moralizujúcich dejových atraktivít pre diváka sa v Leighovom prípade nekoná. V jeho filme Ďalší rok (Another Year, 2010) sa zainteresované postavy pohybujú vo svojom najsúkromnejšom mikrosvete, kamera ich občas vyvedie do anonymity ulíc a pracovného ruchu. Pri sledovaní vyše 2 hodinového filmu máme k dispozícii pozvoľné budovanie hniezda šťastia/nešťastia v hlave každej postavy.
Domácnosť Gerri (Ruth Sheen) a Toma (Jim Broadbent) je hlavnou pulzujúcou aortou spletenca vzťahov, tvoreného príbuzenstvom či dlhoročnými priateľmi. Priebežne sa v nej zastavia na obed či večeru priateľka Mary, syn Joe s priateľkou Katie, samotársky Ken… Každý si k nim chodí po “dávku” svojho vzoru pre láskyplný vzťah, úctivé zaobchádzanie a zakaždým im je k dispozícii láskavé slovo i rameno pre vyplakanie sa z vlastnej samoty. Mary a Ken vzhliadajú ako nerodinní príslušníci a životní “packoši” k ideálnemu spolužitiu Gerri a Toma, ich vzájomnej pomoci, k spoločnému riešeniu problémov a nádhernému pocitu spolupatričnosti.

Kamión Ďalšieho roka je plne naložený tými najelementárnejšími situáciami, ktorými hýbe bezpočet dialógov. Ich jednoduchosťou, pochopiteľnosťou Leigh jemne manévruje filmové postavy, dáva im neskutočnú hlbku a my im bez problémov rozumieme. Chápeme ich osudy, trápenia, chvíle spokojnosti. Gerriina profesia psychologičky akoby držala ochrannú ruku predovšetkým nad Maryinou striedavou oblačnosťou nálad. Práve Mary (Lesley Manville) vykreslil Leigh najsugestívnejšie.
Trpkú pachuť samoty a nepotrebnosti Mary nahrádza napochytre zošívanou konverzáciou, neúmerným džavotaním a dodávaním si guráže cez chľast. Excelentný prejav Lesley Manville vyplavuje cez roztržitú mimiku a nadmernú gestikuláciu všetku bolesť a prehry, ktorými sa brodí človek, permanentne sa spoliehajúci na pomoc druhých bez schopnosti uchopiť si opraty života pevne do vlastných rúk. Inštinktívne sa ako bezmocné mláďa drží pri svojich “adoptívnych rodičoch” Gerri a Toma. Obdivuje silu ich partnerstva a vedome sa trýzni pri pozorovaní cudzích vyzretých medziľudských vzťahov. Jej pokojné vody pseudo-psychopohody nadôvažok čerí Joeova partnerka a odpor k nešťastnému Kenovi, ktorý jej chtiac-nechtiac svojou vykorenenosťou pripomína samu seba.

Vo filme je rok rozdelený do naoko uzavretejších celkov (Jar, Leto, Jeseň, Zima), no jednako tok života plynie súvisle s občasnými objektívnymi zásahmi (Joeova Katie, smrť manželky Tomovho brata). Mike Leigh dáva brilantný priechod rozhovorom, ktoré naoko prebiehajú v intenciách bežných priateľských návštev, no s maximálnym psychologickým dopadom na spoločensky neúspešných babrákov. Nemoralizuje, neposkytuje konečné riešenia. Postavy sú hodené do vody a je na nich, či sa naučia plávať alebo nie. Každý si však musí život kočírovať zodpovedne, s maximom prínosu v psychickej či existenčnej rovine pre tých druhých. Veriť, že šťastie tu nie je len pre tých druhých. A nehanbiť sa postaviť pred to naše osobné zrkadlo života.Another Year (Veľká Británia, 2010, 129 min.)Réžia: Mike Leigh. Scenár: Mike Leigh. Kamera: Dick Pope. Strih: Jon Gregory. Hudba: Gary Jershon. Hrajú: Jim Broadbent, Lesley Manville, Ruth Sheen, Oliver Maltman, Peter Wight