|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 25.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Dnes je 1. Sviatok vianočný
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Svet filmu |
|
|
Vyhľadávanie |
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
01. 02. 2018
Daj mi tvoje meno
Prvá polovica 80. rokov. Idylické prostredie severotalianskeho vidieka počas tých najkrajších letných dní a nocí. Bohémske prostredie úchvatnej historickej vily, v ktorej americký kunsthistorik s rodinou neustále hostia rozmanitých návštevníkov – multikultúrnych priateľov, miestnu omladinu, študentov z prestížnych zahraničných škôl. K tým posledným patrí aj 24-ročný Oliver (Armie Hammer) – prudko inteligentný, nebezpečne pohľadný a zdravo drzý Američan, ktorého s jeho hostiteľmi okrem vášne pre antické umenie spája aj židovský pôvod. Čoskoro však medzi nimi vznikne ešte jedno puto. Osudový vzťah medzi Oliverom a synom domácich, mladým Eliom (Timothée Chalamet).
Oliver sa po príchode do vily, kde má stráviť pár týždňov asistenciou profesorovi Perlmanovi (Michael Stuhlbarg) javí ako poriadna „osina v zadku“. Sebavedomý sveták sa tu správa od prvého dňa ako doma, nehanebne si užíva všetky slasti, ktoré sa mu núkajú, ale najmä Elia neustále provokuje rôznymi konverzačnými pascami a protichodnými signálmi. Elio však nie je žiadna padavka a púšťa sa s Oliverom do vyrovnaného súboja intelektu, ostrovtipu a nervov. Čoskoro však iskrivá dynamika ich vzťahu začína ukazovať svoju pravú povahu a povrchný flirt, ktorý mal Elio rozrobený s kamarátkou Marziou je v sekunde zabudnutý...
KINEMAVIDEO4523.
Sicílsky rodák Luca Guadagnino (Oslnení slnkom, Moje meno je láska) opäť predvádza svoje umenie pri namiešavaní trojice efektných ingrediencií zo svojho filmárskeho repertoára. Sú nimi nekonečný šarm jeho rodnej krajiny, dokonalý cit pre najjemnejšie nuansy ľúbostných vzťahov a skvelý čuch na výborných hercov. Vo filme Daj mi tvoje meno (podľa knižnej predlohy André Acimana a výborného scenára Jamesa Ivoryho) mu to však vychádza, hádam, ešte o stupeň lepšie, než inokedy.
Možno práve vďaka tomu, že zmieňované kvality celkom oslobodil od akýchkoľvek ďalších umelých aróm, farbív a príchutí. Ostala tak len čistokrvná letná lovestory v dokonale estétskom poňatí – láska pre lásku, krása pre krásu, vášeň pre vášeň. Všetko podstatné sa odohráva práve tu a práve teraz. Jeden dokonalý okamih, ktorý, skrátka, stojí za to prežiť – a ktorý je stvárnený tak verne a plasticky, že ho divák prežíva celkom naplno tiež.
Hlavným hrdinom je sedemnásťročný mladík, ktorý aj vďaka dychberúcemu hereckému výkonu Timothée Chamleta dokáže esenciu bezhlavej tínedžerskej zamilovanosti sprostredkovať s bolestnou presnosťou. Dvadsaťdvaročný herec za svoj výkon získal už zopár cien od kritikov, má ale pred sebou ešte aj (svoju prvú) šancu siahnuť si na Oscara. Kvôli úlohe sa, mimochodom, naučil viac než obstojne hrať na klavír – mladý Elio je, totiž, talentovaný hudobník a výborná hudba hrá pri budovaní atmosféry, ale neraz aj samotného deja filmu nezanedbateľnú úlohu. Potechou je aj vizuálne spracovanie filmu – maximálne, ale zároveň celkom naturalistické a negýčové využitie estetického potenciálu kulís a doby, v ktorej sa dej odohráva, skrátka, nemožno neoceniť.
Prejsť celkom bez povšimnutia, samozrejme, nemožno ani to, že film pracuje s témou homosexuality. Aj vďaka štvorici oscarových nominácií sa nevyhne porovnávaniu s vlaňajším Moonlightom, alebo tiež s podobne ladeným britským filmom Na konci sveta, ktorý sa u nás dostal do kín len o týždeň skôr. Stáva sa z gay tematiky tak trochu filmárske klišé? Práve v prípade snímky Daj mi tvoje meno je, našťastie, táto rečnícka otázka pomerne bezpredmetná. Ak by, totiž, aj jej hrdinami neboli Elio a Oliver, ale Jane a John, film by zo svojho šarmu, sviežej hravosti a až dojemnej autenticity veľa nestratil.
Aj keď queer tematika filmu nepochybne dodáva určité korenie, vo svojej podstate to nie je snímka o homosexualite, ale o láske, vášni, prchavej mladosti a slastiach i strastiach, ktoré prináša. A ak by to niekomu nebolo náhodou celkom jasné, na záver to dokonale zhrnie príjemne neortodoxný (pre niekoho možno až rozprávkový) pán Perlman.
Bod navyše za skvelý nápad, ako zmysluplne a obsažne využiť záverečné titulky a nájsť tak dokonalú mieru medzi umelým rozuzlením a neuspokojivým „koncom do stratena“. A jeden bod dole za miestami hádam až prilenivé tempo, ktoré ale na pôsobivosti snímky ako celku, našťastie, nič nemení…
Call Me by Your Name (Taliansko / Francúzsko / Brazília / USA, 2017, 132 min.)Réžia: Luca Guadagnino. Scenár: James Ivory, André Aciman. Hrajú: Armie Hammer, Timothée Chalamet, Michael Stuhlbarg, Amira Casar, Esther Garrel ...
KINEMAVIDEO4523.
Sicílsky rodák Luca Guadagnino (Oslnení slnkom, Moje meno je láska) opäť predvádza svoje umenie pri namiešavaní trojice efektných ingrediencií zo svojho filmárskeho repertoára. Sú nimi nekonečný šarm jeho rodnej krajiny, dokonalý cit pre najjemnejšie nuansy ľúbostných vzťahov a skvelý čuch na výborných hercov. Vo filme Daj mi tvoje meno (podľa knižnej predlohy André Acimana a výborného scenára Jamesa Ivoryho) mu to však vychádza, hádam, ešte o stupeň lepšie, než inokedy.
Možno práve vďaka tomu, že zmieňované kvality celkom oslobodil od akýchkoľvek ďalších umelých aróm, farbív a príchutí. Ostala tak len čistokrvná letná lovestory v dokonale estétskom poňatí – láska pre lásku, krása pre krásu, vášeň pre vášeň. Všetko podstatné sa odohráva práve tu a práve teraz. Jeden dokonalý okamih, ktorý, skrátka, stojí za to prežiť – a ktorý je stvárnený tak verne a plasticky, že ho divák prežíva celkom naplno tiež.
Hlavným hrdinom je sedemnásťročný mladík, ktorý aj vďaka dychberúcemu hereckému výkonu Timothée Chamleta dokáže esenciu bezhlavej tínedžerskej zamilovanosti sprostredkovať s bolestnou presnosťou. Dvadsaťdvaročný herec za svoj výkon získal už zopár cien od kritikov, má ale pred sebou ešte aj (svoju prvú) šancu siahnuť si na Oscara. Kvôli úlohe sa, mimochodom, naučil viac než obstojne hrať na klavír – mladý Elio je, totiž, talentovaný hudobník a výborná hudba hrá pri budovaní atmosféry, ale neraz aj samotného deja filmu nezanedbateľnú úlohu. Potechou je aj vizuálne spracovanie filmu – maximálne, ale zároveň celkom naturalistické a negýčové využitie estetického potenciálu kulís a doby, v ktorej sa dej odohráva, skrátka, nemožno neoceniť.
Prejsť celkom bez povšimnutia, samozrejme, nemožno ani to, že film pracuje s témou homosexuality. Aj vďaka štvorici oscarových nominácií sa nevyhne porovnávaniu s vlaňajším Moonlightom, alebo tiež s podobne ladeným britským filmom Na konci sveta, ktorý sa u nás dostal do kín len o týždeň skôr. Stáva sa z gay tematiky tak trochu filmárske klišé? Práve v prípade snímky Daj mi tvoje meno je, našťastie, táto rečnícka otázka pomerne bezpredmetná. Ak by, totiž, aj jej hrdinami neboli Elio a Oliver, ale Jane a John, film by zo svojho šarmu, sviežej hravosti a až dojemnej autenticity veľa nestratil.
Aj keď queer tematika filmu nepochybne dodáva určité korenie, vo svojej podstate to nie je snímka o homosexualite, ale o láske, vášni, prchavej mladosti a slastiach i strastiach, ktoré prináša. A ak by to niekomu nebolo náhodou celkom jasné, na záver to dokonale zhrnie príjemne neortodoxný (pre niekoho možno až rozprávkový) pán Perlman.
Bod navyše za skvelý nápad, ako zmysluplne a obsažne využiť záverečné titulky a nájsť tak dokonalú mieru medzi umelým rozuzlením a neuspokojivým „koncom do stratena“. A jeden bod dole za miestami hádam až prilenivé tempo, ktoré ale na pôsobivosti snímky ako celku, našťastie, nič nemení…
Call Me by Your Name (Taliansko / Francúzsko / Brazília / USA, 2017, 132 min.)Réžia: Luca Guadagnino. Scenár: James Ivory, André Aciman. Hrajú: Armie Hammer, Timothée Chalamet, Michael Stuhlbarg, Amira Casar, Esther Garrel ...
Daj mi tvoje meno
Autor: Hana Lippová
Zdroj: Kinema