Pet Sematary je slávna hororová novela majstra a kráľa žánru Stephena Kinga z roku 1983 a patrí medzi jeho najznámejšie diela. Príbeh manželov Creedovcov a ich dvoch detí prichádzajúcich na vidiek a stretávajúcich sa s nadprirodzenými silami bol sfilmovaný už v roku 1989 osobitou americkou režisérkou Mary Lambert. Scenár napísal pomerne verne podľa vlastnej predlohy sám jej autor a film zaznamenal veľmi slušný komerčný úspech. Rovnako ani adaptácia sa nehrala s divákmi v rukavičkách a pripravila veľmi solídny krvavý psycho-teror. Pokračovanie z roku 1992, rovnako v réžii Lambert, už nedokázalo zopakovať „kúzlo“ ani úspech prvej časti.

Lenže doba sa za 30 rokov predsa len zmenila, filmové štúdiá musia dnes myslieť najmä na gro návštevníkov kín, teenagerov zvyknutých na rýchle rolovanie textov v mobiloch a to sa bohužiaľ prejavilo aj na výsledku novej adaptácie, pričom spomínaný veľký časový odstup si nové spracovanie priam pýtal. Zatiaľ čo dvojica Lambert – King nemala zrejme pri produkcii pevnejšie zviazané ruky, režisérska dvojica Kevin Kölsch a Dennis Widmer spolu so scenáristom Jeffom Buhlerom sa prejavili skôr ako vzorní zamestnanci svojej firmy. Problémy ale môžu tkvieť aj inde, o tom ale neskôr.
KINEMAVIDEO4958.
V krátkosti si pripomeňme, o čom Cyntoryn zvieratiek rozpráva, najlepšie ale v prípade, ak nepoznáte predlohu a nevideli ste ani film z roku 1989, vopred o deji nič nezisťovať. Táto „kingovka“ totiž pracuje s pomerne zaujímavými a nečakanými zvratmi. Renomovaný lekár Louis Creed (Jason Clarke) sa presťahuje s manželkou Rachel (Amy Seimetz) a dvoma deťmi, 9-ročnou dcérkou Ellie a ešte o pár rokov mladším synčekom Cageom na zdanlivo idylický vidiek v štáte Maine, doslova do lesa situovaného rodinného domu.

Sympatický ovdovelý starší sused Jud Crandall (Jon Lightow) sa s rodinou veľmi skoro zblíži a obľúbi si najmä Ellie. Jednou z nevýhod nového bývania je hlavná cesta pár desiatok metrov od domu, po ktorej vo väčšej miere premáva tranzitná doprava. Škoda, že si Creedovci nehľadali nové bývanie s pomocou Vlada Voštinára. Najmä, ak krátko po nasťahovaní jeden z prechádzajúcich kamiónov zrazí Ellieho domáceho miláčika, kocúra Churcha. Toto nešťastie prijme Juda, aby Louisovi prezradil desivé tajomstvo miestneho lesa a zaviedol ho na starodávne indiánske pohrebisko. Kto tu totiž pochová napríklad domáce zviera, to sa onedlho vráti zo sveta mŕtvych naspäť do sveta živých a môže sa s ním naďalej maznať.
Po ďalších minútach prichádza ďalší zvrat a scenár tu odhaľuje jeden významný odklon od predlohy, ale aj prvej adaptácie. Ako ale nasledujúci priebeh deja ukáže, ide iba o zdanlivo šokujúcu zmenu a všetko ostatné v podstate pokračuje už raz vyšľapanými cestičkami. Táto zmena sa ukazuje v konečnom dôsledku iba ako kozmetická a čitateľ knihy a fanúšik pôvodného filmu postupne dochádza k poznaniu, že celý nový film je určený viac menej iba pre nové publikum a nemá mu čo nové ponúknuť. Nič voči takémuto prístupu, ale rozhodne zamrzí, že tvorcovia neprejavili viac invencie a nepokúsili sa pochytať o niečo viac zajacov do jedného vreca.

Nový Cyntoryn zvieratiek sa tak má ku knihe a prvému filmu, ako nová adaptácia Carrie (2013, Kimberly Pierce) k De Palmovemu filmu. Samostatne slušne funguje, ale hlavne pre staršie publikum, ale pre to nové, oboznámené s dielom z roku 1976, išlo o absolútne zbytočný film. Samozrejme, De Palmova Carrie patrí do zlatého fondu hororu, zatiaľ čo Lambertovej snímka z roku 1989 až taký kultový status nezískala, ale v princípe ide o logické prirovnanie.
Problematické prvky treba ale hľadať aj inde, a to najmä v dramaturgii diela. Vďaka nevyrovnanému tempu sa vynára otázka, nakoľko utrpel Cyntoryn zvieratiek na svojej kvalite pri postprodukcii a či náhodou nebolo nakrúteného oveľa viac materiálu a na podlahe strižne neskončilo niekoľko dôležitých a niektoré veci osvetľujúcich scén. Prvá polovica skvele buduje atmosféru, pripravuje trpezlivo diváka na nadchádzajúce „peklíčko“ a ten nemá dôvod pochybovať, že by snáď mal odísť z kina nespokojný.

Druhá polovica však pôsobí až príliš skratkovite, vzbŕklo a činy postáv nie sú vždy zmotivované tým, čo sme videli v predchádzajúcich scénach. Tento kontrast medzi oboma časťami pôsobí dojmom, akoby sa tvorcovia, respektíve producenti, rozhodli materiál vyžadujúci si v tomto prevedení približne dvojhodinovú stopáž skrátiť na prijateľnú dĺžku pre spomínanú cieľovú skupinu.
Pritom voči castingu nie je čo namietať, atmosféra je veľmi slušná a funguje aj ústredná myšlienka. Pokiaľ sa človek nedokáže vyrovnať s vlastnou minulosťou, vlastnými hriechmi alebo ranami osudu, pocit zúfalstva ho zničí. Život musí ísť jednoducho ďalej. Rovnako aj vysoká produkcia hororov a obávam sa, že na tohtoročný Cyntoryn zvieratiek sa veľmi rýchlo zabudne.
Pet Sematary (USA, 2019, 101 min.)Réžia: Kevin Kölsch, Dennis Widmyer. Scenár: Stephen King (novel), Matt Greenberg (screen story by), Jeff Buhler. Hrajú: Jason Clarke, Amy Seimetz, John Lithgow, Jeté Laurence, Obssa Ahmed, Alyssa Brooke Levine