Po čase jeden dobrý horor, kde nevreštia tínedžéri ožratí na párty...

V roku 1973 nakrútil George A. Romero horor o vyčíňajúcom otcovi rodiny, ktorý zavraždí svoju manželku, ničí svoj dom a nakazený neznámou látkou aj celú svoju rodinu. Potom sa do diania vloží americká armáda. O štyri dekády neskôr sa dostávame do podobnej hororovej situácie...
V malom americkom mestečku sa odohrá na pohľad obyčajný baseballový zápas. Bod zlomu príde v momente, keď jeden obyvateľ zrazu zoberie brokovnicu a chce tu narobiť slušnú spúšť. Ešteže mu v tom zabráni chrabrý šerif a chlapíka zastrelí. No od tohto momentu sa v mestečku spúšťa sled nečakaných udalostí. Ľudia začínajú šalieť a nepríčetne konať. Postupne už začínajú aj zabíjať spoluobčanov a zdá sa, že po vraždách sa u nich prejavu známky akejsi mutácie. Šerif ide bojovať za svoje mestečko i holý život so svojou manželkou...




 
 The Crazies je horor za 20 miliónov dolárov, čo je na dnešné pomery nízkorozpočtový kúsok. No skrývajú v sebe zvláštne čaro. Spája sa u nich remeslo dobre natočeného filmu, pár dobrých ideí i solídnej formy a zároveň aj troška klišé, pomerne jasného záveru a posledných zastávok. Ale ak platí staré známe motto, že nie je dôležitý cieľ, ale cesta k nemu, bude sa vám páčiť.

Tá cesta dobrého zážitku začína v intenzívnej úvodnej scéne, ktorá je nakrútená veľmi šikovne, budí ďalšie očakávania. Dlhý čas viete, že s obyvateľmi sa čosi deje. Šalejú, vraždia, mutujú, ale ťažko zistiť, čo túto zombies podobnú nákazu vyvoláva. Keď sa do diania relatívne rýchlo vloží vláda, začnete tušiť rôzne konšpirácie podobné Aktom X a vaša chuť odhaliť pôvod nákazy rastie. Ten záver o kus mystéria síce príde, ale minimálne dve tretiny filmu ho buduje úspešne.


Je sčasti škoda, že autori majú dostatočné množstvo fantázie a tajomna akurát pre hodinu filmu. Po nej sa začína vo filme drať na povrch skôr základná formálna, ale celkom účinná snaha útočiť na prvú signálnu. Hodiť vás do tmy, báť sa z neznámeho, len na prvú signálnu útočiaceho. Baf! Posledná tretina sa už venuje najmä snahe vystrašiť vás za každú cenu a to už veľmi nezáleží na tom, čo vlastne skazu a strach spôsobuje. Vyšetrovanie a hľadanie sa mení za brnkanie na nervy. Ale prečo nie, v praxi to funguje, aj keď sa sčasti zmení žáner filmu.
Zároveň je príjemným prekvapením, ako sa film vysporiadal so známymi reáliami (americký zapadákov, kde sa to podivínmi skutočne len tak hemží) a stále ho dokáže vyžmýkať znamenite. Je to fajn zistenie, pretože polovica atmosféry čaká už len pri zasadení filmu sem. Druhá však už využíva schopnosti kamery plížiť sa, nebezpečne sa hrať so svetlom a paletou zvukových efektov. Napätie tu nechýba a nemusí iba čakať na odhalenie zombies, ich hulákania či náhlych prechodov do akcie a zabíjania. Režisér nestavil iba na vraždy, násilie a lietajúce črievka, čo je rovnako plus. Dokonca sa miestami hrá so žánrom natoľko, že aj zdanlivo použité klišé vypáli inak ako čakáte. 


The Crazies ťahá predovšetkým šikovná dvojica Timothy Olyphant – Radha Mitchell a keď od nej čakáte dobrú spoluprácu i miesto v deji, dočkáte sa.
Pokiaľ si teda odčítate trošku uponáhľané a už nie také originálne pripravované finále, fakt, že ide iba o slušnú variáciu a viac stávku na remeslo filmu ako jeho obsahové vyznenie po záverečných titulkov, stále máte celkom nadpriemerný horor, ktorý sa dá skúsiť. Nemá zombies, blbé hrdinky a motorové píly, nelietajú tu litre krvi, ale má zaujímavý vizuál, ktorý v tme kina môže vyniknúť.
The Crazies (USA/Arab. Emiráty, 2010, 101 min.) Réžia: Breck Eisner. Scenár: Scott Kosar, Ray Wright. Kamera: Maxime Alexandre. Hudba: Mark Isham. Hrajú: Timothy Olyphant, Radha Mitchell, Joe Anderson, Danielle Panabaker, Brett Rickaby.