Potenciál bol veľmi dobrý, casting mimoriadne silný. David Frankel dokáže točiť ľúbivé filmy. No jeden z mála kúskov, čo si nechal pôvodný názov (teoreticky nemusel, darí sa ho vysvetliť aj v slovenčine), je skôr premárnenou šancou. Doručí pointu, otvorí viaceré témy, ale za srdce nechytí ako by mal...

Howard bol reklamný mág – robil kampane na počkanie, entuziasticky viedol agentúru, mal silný tím. O tri roky neskôr je z neho tieň úspešnej minulosti; po strate dcérky chradne a traja kumpáni si o neho robia starosti. Keď začne písať Smrti, Láske a Času, spozornejú. Do Howardovho života začnú chodiť osoby, ktoré sa vydávajú za trojicu abstraktných entít a začínajú mu citovať z uvedených listov. A v ňom majú prebudiť nové pocity i chuť ísť v živote ďalej; aspoň na sedenia rodičov prekonávajúcich stratu dieťaťa, kam chodí celkom sympatická žena...
KINEMAVIDEO4146.
Ak ste si napozerali ukážky, pôjdete do kina objaviť veľké pointy – čo znamená, že Helen Mirren, ten neznámy chalan a Keira Knightley reprezentujú Smrť, Čas a Lásku? Je to niečo nafingované alebo sa do predvianočného New Yorku prišli pozrieť také silné celebrity ovplyvňujúce naše životy?
Necelý týždeň po Kameňoch bolesti prišiel ďalší film núkajúci tému bolesti, ale z iného uhla pohľadu, odlišnými pomocníkmi, rozprávačom a priebehom. Ľahšie podanie v americkej réžii Davida Frankela nevadí, nie vždy sa musíme prehrýzť najťažšími depresiami, aby sa objavil čiastočne nádejný koniec či malá nádej na ďalšie roky života. Lenže pokiaľ ide o Howarda, v depresii ho máme od začiatku a šanca na postupné vlievanie nádeje sa rinie pomaly. Vývoj postavy má byť badateľný, no skôr sa Will Smith zmôže na zopár silných scén a výjavov, ale scenár mu toho veľa nedovoľuje.

Collateral Beauty má iba 97 minút, no je riadne umenie ich plniť. Pritom je to obrovský paradox, osem silných hercov zdieľa malý priestor – súčasne sa máme sústrediť nielen na Howarda, ale aj iné dilemy kumpánov: Michael Pena, Kate Winslet, Edward Norton nie sú obsadení do silných rolí náhodou; scenár od nich vyžaduje reflexiu citov voči výbornému kamarátovi i trošku sebecké riešenie postáv. Keď sa postupne prevalia ich životné problémy, budete prekvapení, že aj keď sa snažíte vyslať kopu empatie, akosi nezaberá. Všetky sú dôležité, no spôsob ich podania nie je dostatočne sugestívny. Kate Winslet sa snaží absolútne naplno, ale vyšumí do prázdna... Edward Norton má dobrú dilemu, no je málo výrazný.
Trio Smrť-Čas-Láska využíva dobrých hercov. Najviac sa zapíše Helen Mirren, nasledovaná Jacobom Latimorom a napokon Keira Knightley, ktorá vzhľadom na svoj charakter môže hrať najmenej. Keď pochopíte ich angažmán a kontext v deji, dá sa pozrieť na ich výkony z viacerých uhlov – pokiaľ ide o naplnenie podstaty troch entít, stačia im teatrálne výstupy a omieľanie fráz. Do dejového kontextu to istým spôsobom zapadá – ale mnohí budú čakať niečo viac.

Čo ma privádza k zásadnej pointe, ktorú vám nesmiem prezradiť, no budem tlmiť vaše očakávania, aby ste sa nesklamali podobne ako ja. Keď pochopíte, že Will Smith smúti, traja kamoši riešia vlastné trable (neraz veľmi sebecky) a traja noví známi sa vyskytujú na miestach v istom čase, aby doručili odkazy, začne sa odvíjať línia Howarda s terapeutickou skupinou. Na konci čaká rozuzlenie – na jednej strane postavu Howarda niekam posunie, ale veľa divákov zrejme na konci vykríkne (ako takmer ja) – a to je akože všetko?! Pointa je pre všetkých jedným z najdôležitejších momentov a celý film cesta k nej, ale...
...na predvianočnú melodrámu je to málo. Zabrať hodinku a pol veľkou traumou, troma menšími a mať na to celé parádny herecký ansámbl, no zo scenára vyťažiť len toto, je aj v Hollywoode takmer trestné. Collateral Beauty mal hrať na city, dojať nás, prekvapiť... rýchlo ho prekuknete a budete sa občas nudiť.
Collateral Beauty (USA, 2016, 97 min.)Réžia: David Frankel. Scenár: Allan Loeb. Hrajú: Will Smith, Edward Norton, Kate Winslet, Helen Mirren, Michael Peña