Cloverfield. Na prvý pohľad nič nehovoriace podstatné meno. Posledné mesiace však bolo ťažké nezaoberať sa úvahami o ňom. V zásade nikoho príliš netrápi, čo pôvodne označuje. Všetkých, čo o ňom počuli, zaujíma v zásade len jedno. Ten FILM. Internetové legendy hovoria o úžasnom prevratnom diele, ktoré vás do kinosedačky či gauča zatlačí hlbšie, než keby vám na kolene sedeli King Kong a Godzilla vo všetkých svojich remakoch. Ale buďme ku sebe úprimní, takéto reči sa šíria takmer pri každom druhom filme. Bolo by super, keby to bola pravda zakaždým, ale...

                            


Priznávam, pripadám si trochu trápne, keď sa tvárim, že vás nesmierne naťahujem. Minimálne ste si už pozreli ono milované i nenávidené hviezdičkové hodnotenie, alebo nazreli na iné filmové weby. A možno ste už i videli. Po veľkom rozruchu prichádza malý veľký a šikovný film. A o čom? O tom, ako by to asi vyzeralo „naozaj“, keby Godzilla či King Kong žili, ale boli ešte zlostnejší, ničivejší a množili sa „výhonkami“ - takými nepríjemnými vraždiacimi deťúrencami výrazne pripomínajúcimi niektoré z pozemských morských pavúkovcov.
Cloverfield je zaujímavý hybrid. Béčková idea o invázii z neznáma a o reakcii reprezentatívnej vzorky obyvateľstva modrej planéty sa pretavuje pod vplyvom túžby byť priamo pri tom, byť súčasťou akcie. Nielen vidieť a počuť, ale aj precítiť. Práve táto túžba posúva ideu o invázii za onen hrdinský boj s votrelcom smerom k „ľudskejšej“ snahe prežiť alebo aspoň zanechať stopu, výpoveď o tom, čo sa stalo. Nejde o to, s napätím sledovať postavy z odstupu, ale naopak, o maximálne stotožnenie sa s nimi, s pohľadom jednej z nich – s postavou „kameramana“. Vidieť, čo vidí on a tak, ako to vidí on. Byť tam, kde je on a spolu s ním sa snažiť zachytiť to ničivé monštrum. Aspoň jedným okom a aspoň na moment. 


Goddard (scenár) a Reeves (réžia) na veľmi malej ploche predstavia sprievodcov svetom skazy. V zásade si ani príliš priestoru nedávajú – len jedna party, pár náznakov v dialógu, pár klebiet, keď sa zem otrasie, vypadne prúd a všetci sa vyhrnú na ulicu, aby si pozreli hlavu sochy Slobody z blízka. Z tohto mála však čerpajú ďalej a postupne odkrývajú vzťahy medzi postavami tak, aby ich ďalšie správanie malo logiku a ich šialené nápady boli v rámci situácie odôvodniteľné nejakým tým citovým putom. Postavy rozvíjané za behu a po kúskoch a funkčne. Samotný nápad s kamerou – domácim videom v sebe skrýva ešte jeden malý bonus – je nástrojom, ktorý dávkuje informácie vedľajšie hlavnej dejovej línii, no na cene získa až v samotnom závere, ako krásna bodka.
Aj keď by sa mohlo zdať, že si to Cloverfield mieri smerom k vodám autenticity a civilizmu, opak je na strane pravdy. Film si v sebe ponecháva dosť na to, aby sa stále javil ako konštrukt, ako fantázia niekoho. Keby sa niekomu chcelo poriadne sa zamyslieť, ako by to NAOZAJ prebiehalo, asi by dospel k záveru, že by rapídne stúpol počet samovrážd, „kameramana“ Huda by humor prešiel výrazne skôr a tiež by naši hrdinovia nevyzerali ako zo stretávky výberovej seriálovej strednej školy po desiatich rokoch. 


A keby sa zamýšľal nad samotným filmom, všimne si, že je to jedna krásna kamufláž. V koži amatérskeho projektu nasnímaného echt roztrasenou kamerou (legendy hovoria o divákoch opúšťajúcich kinosálu s príznakmi nausey) sa skrýva profesionálne premyslené dielko. Výborná atmosféra vizuálu. Vo zvuku počuť každý aj vzdialenejší výkrik, buchot, lomoz, ston. Opäť, je to práve zvuk, ktorý odvádza výrazný kus práce pri tvorbe atmosféry. Vďaka nemu „vidíme“ aj v tme, aj za roh, ako i to, čo sa stalo, keď sme sa dívali inam, či zavreli oči. A rozhodne to nie je preto, aby sa zamaskovali mizerné FX, ktoré sú v zásade ďalším dôkazom vysoko profesionálneho prístupu k filmu, ktorý má byť na pohľad amatérsky.
Verte mi, nie je to kruhový beh lesom s kamerou v ruke. Cloverfield je skutočne filmový zážitok, ktorý treba zažiť na plno. Má napätie, má momenty, kedy sa budete báť, alebo si ťukať po čele nad šialeným romantickým záchvevom jednej z postáv. Funguje ako nenápadne návyková droga, po ktorej divák chce stále viac. Už nejde o to prežiť, zachrániť svet, zabiť zlosyna a získať si srdce vyvolenej krásky, ale vidieť „vraha“, pozrieť sa mu do tváre a umožniť to isté aj vám.
Cloverfield (USA, 2008, 87 min.) Réžia: Matt Reeves. Scenár: Drew Goddard. Kamera: Michael Bonvillain. Hrajú: Lizzy Caplan, Jessica Lucas, T. J. Miller, Michael Stahl-David, Mike Vogel, Odette Yustman.