Ako sa vo filme jedna vedľajšia postava sťažuje na trilkujúceho vtáka, že čo už neodletí do teplejších krajín, tak sú v novej slovenskej snímke Čistič domáce prostredia a reálie filmu príznačne snímané ako studené, nevľúdne, sivasté, sychravé. Ako aj jeho postavy, ktoré nemôžu vzlietnuť a ísť sa niekam zohriať. Zviazané minulosťou sa väznia vo svojich závislostiach a predkladajú temný, depresívny obraz urbánneho dneška. Hoci sú mladí, sú životom stiesnení a citovo deprimovaní.

Režisér Peter Bebjak sa predstavuje vo viacžánrovom svetle. Po vidieckej zmyslovej romanci Marhuľový ostrov a pseudodokumentárnom horore Zlo prišiel v Čističovi s módnou voyerskou psychodrámou. Je utkaná z inšpirácií až imitácií jednej línie súčasného artfilmu, zastupovanej psychicky poznačenými postavami, nestrannosťou a odstupom od postavy, pristihovaním intímnej zóny postáv (nemyslíme len diskrétnej), používaním statického, zafixovaného záberu aj ručnej, expresívnejšej kamery s autentickou zvukovou stopou.
KINEMAVIDEO3626.
Práve nevyhranené zmocnenie sa filmovej látky je však istým Čističovým problémom. Dokazujú to, napríklad, aj postavy pracovníkov pohrebnej služby, ktorí predávajú čističovi kľúče od bytov a ktorí sú neprimerane štylizovaní v mafiánskom rámci. Pre vznik žánrovejšej (ak berieme vážne odkaz na kultového čističa z Bessonovej Brutálnej Nikity), a teda aj štylizovanejšej súčasnej drámy o mladom single čudákovi a jeho „komplicoch“ však používa film príliš artové formálne a rozprávačské postupy, najmä pri práci s elipsou a narábaní s hádankou, tajomstvom.

Celú prvú hodinu, teda dosť podstatný čas fimu, divák nie je nijak zorientovaný v predstavovaných vzťahoch a motiváciách konania postáv. Snímke to, pochopiteľne, pridáva na istom napätí, ktoré režisér vie výrazovo zúročiť, ale tak dlhé napínanie diváka si pýta ozaj prenikavú pointu, prekvapenie, ktoré by účinne kompenzovalo dovtedajší dlhý sled polonejasností a tápania v príbehu. V súčasných trendoch „observačnej“ metódy (u nás doma vrcholy tohto prístupu predstavujú snímky Môj pes Killer a Ďakujem, dobre), ktorú Čistič používa, má však zápletka oveľa autentickejšie ukotvenie v príbehu a konaní postáv. Nemala by byť schválnosťou deja, čím ho rozhýbava alebo zatraktívňuje a čomu sa čiastočne nevyhol ani náš ďalší „voyerský“ film Viditeľný svet P. Krištúfka (2011) a čo D. Lynch v analogickom Modrom zamate prekrýva bravúrne hypnotizujúcim vizuálom.
Obraz mladého tajomného hrdinu je formovaný v stereotypných rituáloch a v kontraste znehybnenia (v skrini či pod posteľou) a pohybu (jazdy na bicykli). Vo svojej citovej zaostalosti sa upne na predmet svojej obsesie a spúšťa tak vyvrcholenie filmu, ktoré však divák emocionálne neprežije. Vysvetlenie hádanky nesie pečať konštruktu, súvisiaceho práve s neukotvenosťou autentických situácií v hodnovernom príbehu. Aj deprimovaná, do kúta zahnaná „žánrová“ postava musí mať svoju dušu, ktorá preniká k divákovi. Ak čistič ľahko získa kľúče od cudzieho bytu, len aby vznikol priestor na vyšpekulovanú zápletku, alebo si zaujato číta skrytý pod cudzou posteľou knihu, len aby vznikol kuriózny obraz, alebo je matka v luxusnom dome naaranžovane zaujatá svojím dieťaťom, tak blízky vzťah k postave sa ťažko vyvinie.

Intelektualizovaná pointa filmu o primeranosti obrany balansuje na vonkajškovom zacielení rovnako ako sa zámer psychotrileru potýka s popisnosťou a osvetlenie tajomstva neprekríži s nachystanou dávkou napätia. Nie sme ušetrení ani od (v slovenských filmoch) notorických polôh ľudského afektu – hystérie a agresivity, dokonca ani od fackovacej scény, od ktorej stereotypu sme si už v domácich filmoch začali pomaly odvykať.
Herci, vrátane mladých predstaviteľov, sa snažia pohybovať v depresívnej optike a vizuále snímky a nedostatočne vykrytých charakteroch. Do vnútra postavy sa excelentným hereckým výkonom na malej ploche sa podarilo vojsť Éve Bandorovej v role čističovej matky. Rovnakou excelentnou devízou filmu je práca so zvukom, akú sme doteraz v slovenskom filme nezaznamenali. Bohatý, sýty koncert ruchov a šumov autenticky dotvára rozmer obrazu, ale, žiaľ, nemôže nahradiť komplexný účinok filmu.
Čistič (SR, 2015, 94 min.)Réžia: Peter Bebjak. Scenár: Peter Bebjak, Peter Gašparík. Kamera: Martin Žiaran. Hudba: Juraj Dobrakov. Hrajú: Noël Czuczor, Rebeka Poláková, Kamil Kollárik, Éva Bandor, Jana Oľhová, Eugen Libezňuk