Pre začínajúceho autora je téma celovečerného debutu veľmi dôležitá a veľakrát býva aj určujúca pre jeho ďalšie pôsobenie v konkrétnej umeleckej oblasti. Česká režisérka, tridsiatnička Beata Parkanová (spoluautorka scenáru jednoduchšej komédie Andílek na nervy), ktorá sa doteraz venovala dokumentárnej a scenáristickej činnosti, vo svojom najnovšom filme Chvilky, prináša intímne posolstvo o hľadaní zmieru a šťastia v živote.

V centre príbehu stojí obyčajné žieňa, mladučká Anežka, ktorej život je zaznamenávaný v jednotlivých situáciách a vzťahoch. Postupne sa divák zoznamuje s Anežkinou babičkou, s Anežkiným starším milencom, s dedkom, s psychologičkou, s otcom, s mladším hudobníkom na jednu noc... Každému z Anežkinho najbližšieho okolia režisérka venuje iba jedinú súvislú scénu. Nič viac. Žiadne retrospektívy, žiadne previazanie scén (okrem časovej postupnosti), žiadny vnútorný monológ... Anežka je vo víre svojho života a len divák vidí, že sa v ňom motá, napriek tomu, že je každému nápomocná.
KINEMAVIDEO4930.
V prvých minútach sedí s babičkou v čakárni u lekára. V ďalšej zo scén sa stretáva so svojím priateľom – vodičom kamiónu, ženáčom s dvoma deťmi a čaká na svoju krátku chvíľku s ním. Depresívnej matke pomáha zametať dvor, otcovi pri pílení stromov. Počas každej epizódky si Anežka musí vypočuť rady o tom, že málo pije, že si má dať pod jogurt tanierik, že nemá nosiť prikrátke sukne a že by mala cvičiť. Jej najbližší sa Anežky neustále na niečo vypytujú – či už má frajera, či už bola za dedkom v domove, či jej nevadí, že jej ženatý milenec hovorí o svojich deťoch...

Samé otázky, nad ktorými sa hlavná hrdinka niekedy pousmeje, pred niektorými uhýba a na niektoré je nevrlá. (Presná drobnokresba Jenovéfy Bokovej.) A práve v tom akoby medzipriestore tkvie najväčšia devíza snímky – uveriteľnosť, úspornosť a presnosť dialógov a gest. Postavy nehovoria veľa, často len zopár slov, ale so všetkým sa vie divák bez problémov stotožniť. Hoci aj so situáciou, v ktorej musí Anežka počúvať, ako jej milenec vyznáva manželke do telefónu lásku alebo ako sa babička detinsky prihovára k nevládnemu dedkovi na posteli. Anežka všetko zdanlivo zvláda a iba občas zahisterčí. Vonkajšia poddajnosť postupne naráža na jej vnútorný nepokoj a vzburu. Avšak neskôr u psychologičky (alebo práve preto) nie je schopná vypovedať, čo ju ťaží.
V úlohe Anežky exceluje talentovaná Jenovéfa Boková, ktorá za svoj výkon získala prestížne ocenenie Český lev (Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe), ako aj Cenu českej filmovej kritiky. Mladú herečku si slovenskí diváci môžu pamätať napríklad zo skvelej televíznej minisérie Horiaci ker (r. Agniezska Holland, 2013) alebo najnovšie z tretej série Terapie (r. Petr Zelenka, Matěj Chlupáček, 2019). Okrem herectva sa Jenovéfa venuje aj hre na husliach, čo v niektorých scénach taktiež predviedla.

Beate Parkanovej sa podarilo výstižne a aj vierohodne nakombinovať nehercov s viac či menej známymi českými a slovenskými (Marek Geišberg) hercami, ktorí si na úkor celku neuzurpovali svoj priestor na plátne. Snímke sa dá vyčítať, že je príliš „odťažitá“, že jednotlivé postavy a situácie nie sú dotiahnuté a že režisérka necháva hlavnú hrdinku bezcieľne blúdiť sem a tam. Konečný nadhľad (a to doslova) je pre Anežku síce vyslobodením, ale film na jej vnútorné otázky a túžby priamo neodpovedá. Riešenie je v nedohľadne, podobne ako horizont, na ktorý sa úpenlivo pozerá. Zvlášť je potrebné vyzdvihnúť kameru Martina Doubu (napríklad Krídla Vianoc, 2013), ktorá svojou poetikou a neopozeranými zábermi pôsobí civilne a úprimne. S nenápadne obyčajnými Chvilkami Beaty Parkanovej sa v kine nudiť určite nebudete.
Chvilky (ČR/SR, 2018, 93 min.)Réžia: Beata Parkanová. Scenár: Beata Parkanová. Hrajú: Jenovéfa Boková, Jaroslava Pokorná, Viktor Tauš, Alena Mihulová, Martin Finger, Lenka Vlasáková, Marek Geišberg, Miro Mráz, Taťjana Medvecká, Ladislav Trojan...