Amerika je krásna. Ale všetko je krásne... lebo tí harleykári chodia tak šialene. To sú fakt šialenci...

Štylizácia – slovo, ktoré sa stalo základným stavebným prvkom aktuálneho slovenského ale aj svetového dokumentu. Reálne postavy hrajú, menia sa na povel režiséra a zapnutej kamery. Do žánru zachytávajúceho okamih, situáciu – preniká čoraz viac filmová fikcia. Divák je konfrontovaný s upravenou predkamerovou realitou a namiesto dokumentu v jeho základnej pozorovacej (ne)čistote, sleduje nevedomky hraný film. V dobe transformácie tvorby prichádza do klubových kín dokument Chránené územie. Film o herectve a divadle, s hercami, ktorí vedia rozoznať každú faloš. A s režisérom bez snahy o ich umelú štylizáciu. S tou by totiž vo svojej otvorenosti a citlivosti určite nesúhlasili. Totiž aj keď hrajú, stvárňujú svoju vlastnú predstavu o svetoch a ich hraniciach.

 
Banskobystrické Divadlo z Pasáže pracujúce s ľuďmi s mentálnym postihnutím bolo v roku 2009 na trojtýždňovom turné v USA. V réžii divadelníčky Viery Dubačovej, choreografa Jara Viňarského, skladateľa Juraja Haška a scénografa Dušana Krnáča, naskúšali neverbálnu divadelnú inscenáciu Chránené územie poukazujúcu na vnútornú slobodu človeka. Témou filmu o tejto pozoruhodnej veľkej ceste sa stali bariéry a predsudky ukryté v každom z nás. Intímny pohľad na životné mikropríbehy hlavných hrdinov bez citového vydierania a zneužívania silnej témy, prináša otvorenie diváckeho vnímania. Nepotrebujeme sa provoplánovo dojímať, aby sme pochopili myšlienky a výpovede jednotlivých filmových scén. Kúzlo filmu, bez falošných trikov sa podarilo. 



Dokument debutujúceho Adama Hanuljaka je časovo štruktúrovaný s upriamením na samotne americké turné divadla a situácie, ktoré pri jeho realizácii vznikali. Ako diváci nie sme svedkami náročného, trpezlivého niekoľko mesačného skúšania predstavenia. Po krátkom niekoľkominútovom úvode z domáceho chráneného územia umožňujúceho ľuďom, ktorých pôvodným údelom mala byť ústavná starostlivosť, vystúpiť z okrajovej anonymity, sa divákom aj hercom otvára územie neznáme plné očakávaní. Niekoľko hlavných hrdinov sa prirodzene, vo svojom a neskôr v neznámom prostredí, predstavuje pred objektívom kamery. Bez pretvárky sa konfrontujú s novým svetom. Prekračujú nielen vlastné hranice. Tvorcovia si získali mimoriadnu dôveru týchto pozoruhodných osobností a vstúpili do ich sveta. Autenticky zachytili množstvo pocitov, nálad, emócii, ktoré z veľkého množstva nakrúteného materiálu zložili do obrazu nielen jedného divadla, ale aj do obrazu nás všetkých. Herci z Divadla z Pasáže, teraz vám niečo poviem ale nikomu to nepovedzte. Vy ste nielen herci, ale aj úžasne úprimné osobnosti bez pretvárky. Ďakujem vám za to.


„Chránené územie je pre mňa dom. Ľudia sú chránení a snažia sa ochrániť aj seba. Napríklad pred chorobou alebo búrkou. Oni sa búrky neboja a sú chránení tým, že sa ukryjú pod strechu. Tam sú v bezpečí. Ja sa bojím búrky. V dome by som býval, robil si svoju robotu, ako samostatný človek. Som. Viem sa o seba postarať, môžem chodiť sám. Ale niekedy je treba povedať, kam idem, aby sa nikto o mňa nebál.“ Janko Kinčeš (herec Divadla z Pasáže)
Chránené územie (SR, 2010, 84 min.) Réžia: Adam Hanuljak. Kamera, strih: Peter Kotrha. Zvuk: Dušan Kozák. Produkcia: Divadlo z Pasáže, OZ Dogdocs. Hrajú: Janko Kinčeš, Lydka Rybárová, Ľubka Tureková, Miriam Kujanová, Marek Mojžiš, Ivan Blaško, Mojmír Podlipný, Divadlo z Pasáže
Text bol publikovaný v týždenníku .týždeň