Tínedžerky Kim, Momo a Bella majú smolu. Nepatria medzi mimoriadne krásne ani obdivuhodne šikovné. V kolektíve svojich spolužiakov sú, možno práve pre svoju šedivú nenápadnosť, najobvyklejšími obeťami nemiestnych žartov aj otvorenej, verbálnej i fyzickej šikany – obzvlášť zo strany úzkeho kruhu testosterónom poháňaných chalanov, ktorí ich vulgarizmami aj buchnátmi častujú na dennom poriadku.

Akoby asi ich životy vyzerali, keby sa narodili v koži svojich úhlavných nepriateľov – chalanov? Zdanlivo filozofická otázka bez odpovede dostáva nebezpečne realistické kontúry, keď sa k dievčatám dostane záhadné semienko ešte záhadnejšej rastliny. Keď kvet - omamne voňajúci po vanilke - vyrastie, objaví sa na ňom čarovný nektár, ktorý im umožní chlapčenskú kožu naozaj okúsiť. Kúzlo však vždy funguje len na jedinú noc.
KINEMAVIDEO4203. Spočiatku je to len nevinné, hoci aj poriadne uletené dobrodružstvo. Dokonale premenené dievčatá sa v chlapčenskej koži skamarátia so svojimi úhlavnými nepriateľmi, fajčia cigarety a pijú pivo, zabávajú sa na neprehliadnuteľnosti svojho podvodu. Pre Kim je však táto skúsenosť oveľa dôležitejšia, ba priam osudová. Už dávno totiž tuší, že s ňou nie je všetko v poriadku. „Niekedy sa mi zdá, že mám na tele zips. Nemám dosť odvahy na to, aby som ho otvorila, ale viem, že tam pod ním mám celkom iné telo,“ zveruje sa raz svojej dôvernici Momo.
V chlapčenskej koži sa Kim odrazu cíti ako doma a čarovný nektár sa pre ňu stáva drogou – a nie len vysoko návykovou, ale tiež veľmi nebezpečnou. Ako chlapec sa totiž Kim zaplieta s mladistvým kriminálnikom Tonym, pre ktorého je, zdá sa, ochotná robiť veci, aké by po nej jej dievčenské priateľky nikdy nechceli...

Švédska dráma Chlapci spočiatku začína ako nadľahčený film pre tínedžerov o dievčatách, ktoré s reálnymi problémami zatočia pomocou mágie a nadprirodzena. Veľmi rýchlo sa však film začína posúvať do oveľa temnejšej a znepokojujúcejšej polohy. Šikana, ktorou Momo, Kim a Belle trápia spolužiaci, nie je zobrazovaná v žiadnych náznakoch – rany sú až príliš surové, vulgarizmy vyslovované často, nahlas a zrozumiteľne. A hoci sa chvíľu po tom, ako začnú hrdinky unikať do chlapčenských tiel môže zdať, že sa tu bude riešiť najmä hroziaci rozpad ich kamarátstva, aj to bude, napokon, len vedľajším a podstatne nevinnejším motívom.
Kľúčovou linkou príbehu je Kim a jej bolestivé hľadanie vlastného ja. Film sa neuspokojí s priamou cestou poznania a následného zmierenia sa s faktom, že je transsexuálka. V desivej spleti takmer surrealistických scén (ktoré sa s pribúdajúcou stopážou stávajú stále temnejšími a dusivejšími) spoločne s Kim tápeme, váhame a narážame do stien z vlastných nejasných túžob, ako v nejakom zlomyseľnom labyrinte.
Okrem problematiky šikany, sexuálnej orientácie a straty identity sa v deji dokorán otvárajú aj ďalšie extrémne podoby adolescentného sveta – kriminalita, drogy, zlé partie, sexuálne násilie, absolútna absencia dospelých vzorov (od nihilistického otca Momo cez neschopne sa šikane prizerajúcu učiteľku až po nehanebne sa na krádežiach mladistvých priživujúceho Tonyho otčima).

Tej bolesti a zla je vlastne na jeden film hádam až priveľa. Chvíľami je to všetko až príliš metúce, scenár by si zaslúžil lepšie učesať a upustiť od počtu silných a efektných momentov k prospechu celkovej prehľadnosti a stráviteľnosti. Napriek obdivuhodnej húževnatosti a oduševnenosti mladého hereckého ansámblu je tu tiež viacero okamihov, ktoré pôsobia vyslovene nepresvedčivo, alebo celkom nadbytočne. I tak sa však asi len ťažko ubránite tomu, aby vás tento film aspoň trochu nezasiahol.
Možno to nie je ten najvydarenejšie spracovaný príbeh o strastiach dospievajúceho tela a duše, ale určite patrí k snímkam, o ktorých sa dá diskutovať a premýšľať. Čo sa o všetkých filmoch zamierených na mládežníckeho diváka určite povedať nedá...
Pojkarna (Švédsko, 2015, 106 min.)Réžia: Alexandra-Therese Keining. Scenár: Alexandra-Therese Keining. Hrajú: Tuva Jagell, Emrik Öhlander, Wilma Holmén, Vilgot Ostwald Vesterlund, Josefin Neldén, Mandus Berg, Adam Dahlgren