Časozberné dokumenty nie sú novinkou či už vo filmárskom, či rozhlasovom svete – zaznamenávajúce cyklus tehotenstva, protidrogovej liečby, resocializácie, alebo všedného života. Nekorunovaný kráľ amerického nezávislého filmu, Richard Linklater však v priebehu 12tich rokov časozberným spôsobom natočil fikciu zachytávajúcu dospievanie. Pravdou síce je, že príbeh Chlapčenstva je sčasti príbehom samotného autora, ale scenár sa vyvíjal spolu s jeho hrdinami, respektíve hercami, ktorí ich zobrazujú: „ Keby hlavný predstaviteľ Ellar Coltrane vyrástol v zápasníka, zrejme by som to zapracoval do deja,“ vyjadril sa Linklater pre magazín Slate.

Podobným spôsobom režisér v podstate vytvoril aj kultovú trilógiu romantických filmov, ktorej poslednou kapitolou je (zatiaľ) Pred polnocou. Rovnaké autentické čaro – stať sa súčasťou vyvíjajúcich sa osudov postáv naprieč dekádami – preniesol Linklater aj do svojej pohlcujúcej novinky.
KINEMAVIDEO3147.Šesťročný Mason žije v malom texaskom meste, spolu so sestrou ich vychováva osamotená mama. Čo je tak všetko, čo potrebujete vedieť o úvode filmu – zvyšok je príbehom bežných ľudí zachytených v (ne)milosrdnom plynutí času. Aj keď voyeristická senzácia pri sledovaní starnutia jednotlivých hrdinov je dôležitým prvkom neopakovateľnej mágie Chlapčenstva – zostáva iba prvkom a nie cieľom. Niečo podobné sa predsa už podarilo aj sérii filmov o Harrym Potterovi.

Ohľadne jeho vzniku a technickej realizácie publikovali kultúrne magazíny mnoho publicistického materiálu, často však zabudli na to, akým skvelým dramatikom a režisérom Linklater vlastne je. Ako prirodzene a nenútene pôsobia jeho dialógy, ako majstrovsky je zachytený kontext daného obdobia – cez všetky drobnosti, ako je popularita už spomenutého čarodejníka, politické turbolencie, alebo rozvíjanie sa počítačových technológií. Čím tiež znázornil, ako významne popkulúra a ľudské produkty vlastne zasahujú do nášho súkromia.Linklater sa tak možno viac, než ktokoľvek pred ním, priblížil k zobrazeniu skutočného života vo fiktívnom filme – bez dramatických klišé – k ľuďom, ktorých po ceste opúšťame, k miestam, na ktoré zabudneme, či okamihom, ktoré strácame. A nie je na tom nič smutné, Chlapčenstvo upozorňuje na to, že najdôležitejšie momenty sa odohrávajú náhodne a neplánovane. Napríklad, keď scénu maturity hlavného hrdinu vymení za bežnú rodinnú oslavu s niekoľkými otravnými príbuznými, alebo keď ekonomická kríza útočí jedine zväzkom nezaplatených účtov a brigádou v upotenom fastfoode.

„Myslím si, že som mal vždy osobnosť spisovateľa – byť odosobnený od prítomnosti, jednoducho hľadať zo vzdialenosti hĺbku momentu, čo je zážitkom samo o sebe,“ povedal režisér vo veľkom profile časopisu NewYorker. Niekto by zrejme očakával viac – že sa dozvie všetky odpovede, že sa v závere po troch hodinách v kine uzavrú osudy všetkých hrdinov, že odhalí jedinečnú životnú múdrosť.
Vo filme sa prekvapivo málo filozofuje a prekvapivo veľa smeje – pričom pozitívna nálada je z plátna mimoriadne nákazlivá – možno zistíte, že sa cestou z kina nedokážete zbaviť úsmevu. Nehovoriac o soundtracku poskladanom ako zmrzlinový tanier hudobných sladkostí z posledných dvanástich rokov (Flaming Lips, Black Keys, Arcade Fire, Vampire Weekend) – a hercoch, ktorí nielen dobre starnú, ale aj dobre hrajú. Chlapčenstvo je tak ten jeden jediný kino zážitok, na ktorý určite nezabudnete – bez ohľadu na to, či okamihy prežívate, alebo okamihy prežijú vás. Boyhood (USA, 2014, 163 min.)Réžia: Richard Linklater. Scenár: Richard Linklater. Hrajú: Ellar Coltrane, Patricia Arquette, Ethan Hawke, Elijah Smith, Lorelei Linklater