Keď mi minule kamarát pustil propagačné DVD zo Severnej Kórei s komentárom nahovoreným v angličtine, jedno z najčastejších slov bolo “revolutionary”. Vyskytovalo sa v tých najpodivnejších slovných spojeniach a znelo akosi ošúchane, zaprášene a zatuchnuto. Pomyslel som si, že tak to dopadne, keď sa ráznym a búrlivým slovom “revolúcia” označí desaťročia trvajúca nemennosť. Film Che Guevara – Revolúcia na revolúcie vrhá trochu iné svetlo, hoci inak veľa kladov nemá.






 
Snímka, samozrejme, súvisí s úplne inou krajinou v úplne inej časti sveta. Azda už od príchodu conquistadorov bola latinská Amerika miestom nespravodlivosti, nerovnosti a korupcie. V polovici dvadsiateho storočia sa v nej práve delili sféry vplyvu vtedajších nukleárnych veľmocí, a tak sa to v nej len hemžilo prevratmi a pompéznymi diktátormi, čo žiadnemu obyčajnému človeku nikdy z biedy nepomohlo. Mladý doktor z Argentíny menom Ernesto Guevara sa rozhodol, že s tým niečo urobí, a vydal sa na cesty. V roku 1955 sa zoznámil s Fidelom Castrom a spolu s ním má prsty v tom, že Kuba je dodnes ďalšou krajinou v stave “permanentnej revolúcie”.

Che Guevara – Revolúcia je prvou časťou dvojdielneho životopisného opusu, ktorý produkoval Benicio Del Toro (Sin City, 21 gramov) a režíroval Steven Soderbergh (Traffic, Solaris), pričom scenár napísal Peter Buchman podľa Guevarovej autobiografie. Režisér sa v prvej časti sústredil na obdobie od vylodenia sa Castrovej partizánskej brigády na Kubu v roku 1956 do dobytia Havany v januári 1959, pričom Guevarovu osobnosť dokresľuje aj scénami zo skoršieho aj neskoršieho obdobia (zoznámenie sa s Castrom resp. prejav na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku v roku 1964).


Film je poňatý v typicky soderberghovskom štýle s triezvou, mierne dokumentárnou kamerou a metodickým budovaním témy. Bohužiaľ, postup scenáristu je metodický až príliš a uberá príbehu na dynamike. Vykreslenie gerilového života v džungli je možno vierohodné, ale to ho samo osebe ešte nerobí pozerateľným. Viaceré situácie (vzťah k civilnému obyvateľstvu, zaobchádzanie s dezertérmi, neplnoletí vojaci) sú zobrazené didakticky až propagandisticky. Soderbergh zrejme nechcel “odkryť mýtus” či “objaviť skutočného Guevaru”, keď si za predlohu vybral autobiografický text, no v našej kultúre s ozvenami komunistickej idealizácie obrazu partizána takýto romantizujúci prístup zarezonuje trochu inak než u amerického diváka.
Ďalším problémom je statická hlavná postava. Benicio Del Toro podáva v úlohe Guevaru slušný výkon, no jeho Che sa objaví na začiatku deja ako “hotový revolucionár” a na konci vyjde prakticky nepozmenený, možno akurát s väčším odhodlaním. Medzitým sa po celý čas tvári ako prísny strýko Ernesto, ktorý občas vyhreší a nechá aj zastreliť, keď si niekto zaslúži, ale v zásade je férový a každý ho má rád. Oveľa zaujímavejší prerod chlapca z bohatej a vzdelanej rodiny na militantného radikála ostal mimo záber filmu (našťastie ho už výborne spracoval Walter Salles v diele The Motorcycle Diaries). Zaujímavým momentom je azda spracovanie Guevarovych chronických problémov s astmou, čo je hádam jeden z menej známych faktov o kubánskom revolucionárovi.


Z uvedeného by mohol plynúť dojem, že Che Guevara – Revolúcia má pramálo pozitív, čo však nie je celkom pravda. Napríklad scény z OSN a z rozhovoru s novinárkou, ktorý Guevara pri tej príležitosti absolvoval, predstavujú príjemný kontrast k džungľovej odysei. Pre lepšie navodenie dobovej atmosféry sú nakrúcané v čiernobielom prevedení a Soderbergh pri nich využíva rôzne televízne techniky. Guevarove repliky síce vyznievajú mierne literárne, no na dokreslenie jeho osobnosti sú pomerne efektívne.
Zaujímavé je tiež zobrazienie vzťahu medzi Chem a Fidelom. Medzi životopiscami panuje zhoda, že práve Castrova schopnosť skrotiť Guevarovu nekompromisnú a konfliktnú povahu umožnila Argentínčanovi zohrať v ťažení na Havanu takú kľúčovú úlohu. Táto dynamika je v scénach s Del Torom a predstaviteľom Castra Demiánom Bichirom znateľná, no pritom nuansovaná.


Dej kulminuje v poslednej tretine scénami dobýjania mesta Santa Clara, ktoré sú majstrovsky gradované a prinášajú do snímky vítané oživenie. Až tu sa naplno prejavuje Soderberghova zručnosť a vzniká nádej na celkom slušné pokračovanie. Život Ernesta Guevaru sa totiž po dobytí Havany poberal všelijakými chodníčkami, keď sa s Fidelom mierne rozkmotril ohľadom politických spojenectiev.
Che Guevara – Revolúcia nepatrí medzi najlepšie životopisné filmy, a to najmä kvôli zvolenému prístupu k téme. Po jeho vzhliadnutí pre vás bude Che možno viac než tvárou na tričku, no v Soderberghovom podaní ostáva polomýtickou, nie celkom reálnou postavou – asi tak, ako je nie celkom reálna kubánska, alebo severokórejská Revolúcia...
Che, el Argentino / Che, Part One (USA/Špan./Fran., 2008, 131 min.) Réžia: Steven Soderbergh. Námet: Ernesto Che Guevara – kniha Reminiscences of the Cuban Revolutionary War (Spomienky z Kubánskej revolučnej vojny). Scenár: Peter Buchman. Kamera: Peter Andrews [S. Soderbergh]. Strih: Pablo Zumárraga. Hudba: Alberto Iglesias. Hrajú: Benicio Del Toro, Demián Bichir, Santiago Cabrera, Elvira Minguez, Jorge Perugorría, Edgar Ramírez, Victor Rasuk, Armando Riesco