Na rozdiel od mnohých známych som knihu Chatrč nečítal, no odniesol som si dejový rámec o tom, čo sa deje: chlapíkovi sa stane v rodine tragédia a on ide na titulné miesto, kde sa má rozprávať s Bohom. A azda zmeniť svoj život. Téma rozhovoru s Bohom nie je márna, najmä keď si sami urobíte zoznam otázok, ktoré by ste sa ho chceli spýtať a eventuálne aj sami zamyslieť nad vlastným postojom.

Dá sa tento námet spracovať do páčivej filmovej podoby? Ako ukazuje filmová Chatrč, dá a navyše je vybavená niekoľkonásobnými flashbackmi, krásnou hudbou, farebnou paletou či zvučnými menami hercov. Je celkom možné, že každý by ju mohol vnímať inak, v závislosti od vlastnej viery i pohľadu na vzniknutú situáciu. Toto všetko platí – no nemení základný pohľad na to, či je film dobre zvládnutý alebo či sa vlečie, čo v ňom funguje a čo už nie.
KINEMAVIDEO4239.
Rodinná tragédia nie je na filmovom plátne ničím nová a tvorcovia ju spracúvajú síce citlivo, no dajú si načas. Najprv nás čaká malý prológ, kde sa zoznámi s hlavným hrdinom ešte ako chlapcom a okrem utrpenia (otec je naňho prísny, bije ho atď.) nás prekvapí ministretnutie so susedou (Octavia Spencer). Dôvod je zrejmý – oscarová herečka hrá totiž jednu z tvárí Boha a môžete byť prekvapení, že ho vidíte tak skoro. No vzápätí sa očakávania utlmia, lebo sledujeme 45-minútovú cestu chlapíka do chatrče, aby mohol nastať spád udalostí. Tretina filmu pre popis tragédie je veľa, ale precítime ju jasne.
Zvyšné dve tretiny nás napínajú a postupne majú dať odpovede na viaceré línie. Nájde hrdina svoju katarziu? Ako vyzerajú stretnutia s Bohom? A čo si máme z nich odniesť my ako diváci? Motivácia ísť na výlet na miesto činu, resp. k podozrivej chatrči je až príliš jednoduchá, no zdrvený hrdina nemá veľa šancí v zdevastovanom živote. Je sčasti neuveriteľná i na filmové pomery, no povedzme, že dané duševné rozpoloženie núti človeka robiť aj neracionálne rozhodnutia.

To, čo sa odohráva v Chatrči môže každý divák uchopiť po svojom. Čaká nás nielen abstraktná púť, stretnutia s Bohom (a vskutku aj v zhmotnenej trojjedinej podobe), ale príde aj pár zázrakov resp. neuveriteľných momentov, ktoré si vyžadujú od diváka veľký kus viery alebo filmového nadšenia. Nechýbajú viaceré alegórie, dorazia po úvodných rozhovoroch s Bohom a sú súčasťou hrdinovej cesty – hoci sa dostaneme ku kľúčovým otázkam vrátane súdenia iných a pohľadu na svet, celkový obrat sa rodí len veľmi ťažko, zdĺhavo a na mnohých divákov zrejme nebude mať dopad. Nie na všetkých, už na premiére bolo počuť smrkanie a vyťahovanie vreckoviek, niekoho vyústenia môžu dojať...
Aké sú stretnutia s Bohom? Treba sa naladiť na trojakú podobu a najmä solídny výkon rozjímajúcej Octavie Spencer, ktorá azda trošku kontroverzne nepripomína starca na obláčiku (ostatné dve podoby sú diskutabilné – jedna osvedčená, druhá spolovice). Jej civilné aktivity sú pozadím pre rozpravu, kde hrdina doručí prirodzene aj očakávané otázky typu prečo sa dejú tie veci mne, prečo je na svete toľko zla, prečo...
Otázky sú kladené dobre, no odpovede prichádzajú skôr rozpačité, čo bude zrejme zámer už z predlohy. Na všeobecné otázky dostávame náznaky a môžeme si z nich odniesť pohľad na to, prečo Boh nezasahuje do každodenného utrpenia a ako sa ľudská vôľa či súdenie druhých vypláca. No veľmi rýchlo sa z rozhovorov vytratí niečo nadprirodzene a očakávané, čo v sebe dusíte pred filmom.
Hrdina síce dospeje ku zmene a istej katarzii, no najväčšia otázka je, či pohne aj s divákom. Výsledok bude rozpoltený, s niektorými (a nemusia byť neveriaci) ani nie. Môžu si povedať vo foyer kina, že to bolo pekné, vysvetlené, no ťažko si odnesú niečo pre seba do života.

Pri enormnej dĺžke 132 minút, kedy sa ošívate v kresle, sa môžete sami pustiť do otvorených otázok, porozumenia a film vám vytvorí platformu, no pri jeho málo naplnených pasážach veľa nezistíte – a potom vás vyruší nejakou ďalšou symbolikou. Je to jeden z pohľadov na vieru, jej uchopenie a preklad do života, no len málokto bude taký empatický s hrdinom, že by na jeho mieste prešiel takými fázami odpustenia s takou vervou.
Ku koncu filmu zistíte, že to ako narábať so životom nám zhrnul Gandalf v Pánovi prsteňov, keď na Frodove povzdychnutie - Želám si, aby sa nič z toho nestalo, odpovedal v štýle: To si želajú všetci, čo zažili také časy, no nie je na nich, aby o tom rozhodli. To, o čom máme rozhodnúť je, ako naložíme s časom, ktorý nám bol daný. To životné múdro rezonuje u mňa stále viac ako táto filmová rozprava.
The Shack (USA, 2017, 132 min.)Réžia: Stuart Hazeldine. Hrajú: Sam Worthington, Octavia Spencer, Tim McGraw, Amélie Eve, Avraham Aviv Alush, Sumire Matsubara