Odpudivý až do morku kosti, fascinujúci až za hranicu posadnutosti. Taký je zločin - a, napokon, kto iný by to už mal chápať lepšie, ako filmoví fanúšikovia? Dramatizácie jeho priebehu, následkov či príčin predsa dychtivo hltáme v každom druhom či treťom kinofilme. Ani poľsko-česko-slovenská psychologická dráma Červený pavúk nie je výnimkou. Zločin, a to hneď ten najodpornejší zo všetkých, však skúma z pomerne nevšedného uhla. A v celkom atraktívnom, hoci aj nie príliš prehľadnom a divácky uspokojivom prevedení.

Snímka Červený pavúk vás prenesie do (vizuálne mimoriadne vďačných) kulís zasneženého Krakova 60. rokov minulého storočia. Nenechajte sa však zmýliť nostalgickými výjavmi ošarpaných ulíc a starých ruských automobilov – tento krát sa nebude hľadať stratený čas, ale nebezpečný sériový vrah detí, ktorému polícia ani po niekoľkých brutálnych mordoch stále nie je na stope. Niekto iný ale možno predsa. Mladý plavec a študent Karol, ktorý raz večer náhodne nachádza celkom čerstvú mŕtvolu jednej z jeho obetí.
KINEMAVIDEO4116.
Sympatický a pohľadný Karol následne stretáva atraktívnu fotografku Danku a začína si s ňou vcelku nádejný románik. Náhoda, že bol v ten nešťastný večer práve v „správny čas na správnom mieste“, sa však do jeho mysle zaryla ako neodbytný červík a nedovolí mu na vraha, ktorému bol vtedy tak strašne blízko, zabudnúť. Rozhodne sa ho preto sledovať a čoskoro je ním už celkom posadnutý. Nepotrvá dlho a Karol obludného zabijaka spoznáva v nenápadnom a mimoriadne distingvovanom veterinárovi. Preto, aby mu mohol stáť zoči-voči, zdá sa, urobí čokoľvek. Dokonca neváha ani priotráviť vlastného psa, s ktorým sa konečne dostane až do jeho ordinácie. Odhodláva sa ho konfrontovať. Nie však preto, aby sa stal hrdinom, ktorý ho postaví pred spravodlivý súd...

Karol, ktorému vzrušujúca blízkosť zločinu celkom prerastá cez hlavu, sa v skutočnosti chystá urobiť niečo celkom iné – niečo, čo iste väčšina z nás považuje za celkom nezmyselné a nepredstaviteľné. Práve tento zaujímavý a znepokojivý zvrat sa stáva aj ústrednou pointou snímky Červený pavúk. Škoda však je, že miesto, aby sa tejto bizarnej situácii film pokúsil, takpovediac, pozrieť na zúbok, ostane len pri nemom „obdive“. Nič nevysvetľuje, nezdôvodňuje, nedopovedá. Len nás proste tak dusí a mrazí niekoľkými holými faktami, akoby sme skôr listovali nejakým kriminalistickým zborníkom, než sledovali filmovú drámu. Hoci treba uznať, že mu to dusenie a mrazenie vďaka precíznej štylistike à la film noir, výbornému strihu a kamere ide celkom dobre.
Nejaký komentár ale filmu, ktorý sa inšpiroval skutočnými udalosťami, skutočne chýba ako soľ. Najmä v okamihoch, kedy rozšafne skáče od jednej kľúčovej scény k druhej bez toho, aby sa ich aspoň pokúšal dať do nejakého logického vzťahu. Červený pavúk, skrátka, ide v prvom rade po atmosfére. Hľadanie odpovedí, vysvetlení a motivácií je už práca pre diváka.

Jednou z najdôležitejších kvalít filmu je však určite 26-ročný herec Filip Pławiak v hlavnej úlohe. Devätnásťročného Karola hrá mimoriadne presvedčivo, oduševnene a napínavo, čím statočne vypĺňa aj medzery, ktoré v celkovom dojme z filmu zanecháva jeho skratkovitosť a strohosť.
Czerwony Pająk (Česko / Poľsko / Slovensko, 2015, far., 98 min)Réžia: Marcin Koszalka. Hrajú: Filip Plawiak, Adam Woronowicz, Julia Kijowska