Vo svete vládne Brown, Larson, Nesbø, u nás Dominik Dán. Popularita jeho detektívok je nesporná, adaptácia teda bola len otázkou času. Červený kapitán sa od začiatku javil v tomto ohľade ako najvhodnejší. Odkaz ŠTB, doznievajúci socík a kresťanské peripetie totiž stále žijú, aj keď po minulej sobote klesla nálada u kresťanov a komunistov pod 5%.

Aspoň si však teraz môžeme naplno vychutnať pozostatky starého režimu cez klinec v hlave, partiu namosúrených detektívov, neznesiteľné teplo a príbehový výlet od Brna až po „Naše mesto“ – Bratislavu. Všetko v retro nádychu, s veľkým rozpočtom a prognózou komerčného úspechu. Divácke očakávania sú na maxime a upútavky znova potvrdzujú, že Slováci poznajú Hollywood, podobne ako pri Kandidátovi.
KINEMAVIDEO3780.
Aj ja som bol zvedavý, veľmi. Z pútavého čítania mal vzniknúť podobne ladený detektívny neo-noir so slovenským rukopisom, napriek „brownovským“ prvkom a ukrižovanej pointe v druhej polovici knihy. Niečo však zaškrípalo. Najviac to schytáva divák neznalý knižnej predlohy. Scenáristi z nej vyberajú tie najzásadnejšie pasáže na zachovanie základných čŕt príbehu – nájdenie klinca v hlave mŕtvoly neznámeho Kloknera, napojenie na cirkev, ŠTB prieniky, naháňačky. To by bolo ešte v norme.
Čo je však alfou a omegou sú postavy a tu filmový Červený kapitán prehráva. Ich motivácie sú nejasné, jednotlivé prepojenia charakterov chaotické a vôbec nie je zrejmé kto s kým a za koľko. Čriepky post-komunistickej nasratosti a predieranie sa novým svetom ako hybné sily drzého Krauza a frflavého Burgera skrátka vidno len minimálne.

Dialógové konštatovanie stavu Bratislavy na začiatku 90. rokov a miestami silené využívanie nadávok sú odľahčujúcimi prvkami, cez ktoré výborní herci Maciej Stuhr a Marián Geišberg predávajú postavy, ale podstatu ich charakterov to nevysvetlí. A ešte im musíte odpustiť občasnú vadu reči alebo rovno dabing zahraničného herca (pozdravujem do tímu Lídy Baarovej). Najviac si aj tak užijete famózneho Michala Suchánka alebo policajného koronera z úvodu filmu, kde sú najvydarenejšie scény.
Postupne sa však objavuje viac otázok prečo postavy konajú tak zvláštne. Ak ste čítali knihu, v pomykove budete menej. Ale čo divák nedotknutý knihou, ktorý chce vidieť sľubovaný kvalitný slovenský film? Stráca sa, bohužiaľ. Nie je to samotným príbehom, ale následnosťou scén a najmä dramaturgiou filmu. A tak zostáva znova len známa formulka „na slovenské pomery...“ a zameranie sa na vizuálnu stránku.
Tu ponúka kapitán omnoho viac. Produkčný kapitál je vážne vidieť a konečne sme svedkami slušnej komerčnej dobovky (ešte jedna pravica pre Baarovú). Vizuál mesta kopíruje federatívne obdobie, autenticita cez ošarpané budovy a staré autá funguje. Rodený Bratislavčan zaplesá. Pocit dokresľuje vhodná hudba a žánrová vychytenosť úvodných titulkov.

Poľský kameraman si ale okrem skvelých atmosférických záberov v interiéroch občas nájde zvláštny uhol, samoúčelný moment na nájazd alebo sa ukája na podhľadoch. Bez významu a cieľa, z čoho vychádza absencia oku lahodiacich thrillerových prvkov na navodenie správneho žánrového tónu. Až toľko si veru z tej americkej tvorby brať nemuseli, pretože bez poriadnej dramaturgie to potom vyzerá ako formalistický experiment, v ktorom musí byť vyskúšané všetko, čo je poruke, dokonca aj vertigo efekt – bez efektu. Netreba sa ani čudovať chaotickému strihu.
Prístupy k Červenému kapitánovi sa budú niesť najmä v duchu vyššie spomenutej formulky. A áno, na slovenské pomery je to vhodný komerčný hit do kina, ktorý ako jednohubka nasýti davy. V porovnaní so zahraničnou tvorbou ale stále máme čo do žánrovej tvorby doháňať a slušilo by nájsť si vlastný smer než kopírovať. Červený kapitán ponúkal potenciál a ambície, ktoré nezostali len v strižni, ale mám pocit, že ešte v preprodukčnej fáze. Zbehlejší divák, žánrový nadšenec alebo obdivovateľ Dánovej tvorby by si mal preto aspoň bod z hodnotenia ubrať.
Červený kapitán (SR/ČR/Poľsko, 2016, 115 min.)Réžia: Michal Kollár. Scenár: Miro Šifra, Michal Kollár, Anna Fifíková. Hrajú: Maciej Stuhr, Oldřich Kaiser, Martin Finger, Michal Suchánek, Marián Geišberg, Zuzana Kronerová, Ladislav Chudík, Martin Pechlát, Ondřej Malý, Helena Krajčiová, Ivan Vodochodský, Jan Vlasák, Mário Kubec