Českí tvorcovia si nedajú pokoj a žmýkajú rozprávkovú fantáziu naplno. A mesiac po Rapošovom pokuse Keď draka bolí hlava prichádzajú iní tvorcovia, ktorí by strašne chceli využiť všelijaké taľafatky s čertami a zabaviť deti i rodičov bláznivými anekdotami o tom, čo sa môže stať, keď paradoxne ľudia prejdú cez rozum rohatým a zaženú ich do kúta.

Dejový námet sa odvíja takto: peklo má v tomto svete rozličné pobočky a pod dedinkou Švindľov je tiež jedna, ktorá má sledovať správanie obyvateľov a aj ich prehrešky. V pekle kúzelné pero priamo z kohúta Lucifera zapisuje, čo kto vyparatil – keď sa zložka neboráka naplní, čerti vyjdú na povrch a berú si ho pekne k sebe. Raz však prestane čertovské pero fungovať a Lucifer pošle s novým perom na pobočku takého mladého pojašeného čerta Bonifáca, ktorý sa má zoznámiť aj s ľudským svetom. Akurát sa mu pritrafia dve veci: lokálny lump ho o pero pripraví a navyše sa zamiluje do peknej Grétky, ktorá obsluhuje štamgastov v krčme. Vďaka čertovskému peru však miestni podvodníci začnú vymýšľať rozličné kúsky, získajú si priazeň obyvateľov lacnými trikmi a ich ambície sú ešte vyššie: uväzniť aj čertov a ich šéfa...
KINEMAVIDEO4840.
Čertovské pero má spočiatku nastolený fascinujúci model fungovania. Čerti, pobočky, kúzelné pero na písanie hriechov, polorozpadnuté zložky venované každému človeku, celkom prepracovaný systém. Ešte aj to, že si čerti nasadzujú rohy a kopytá na pobočke a inak sa prezliekajú za poľovníkov dáva zmysel. Je fajn sledovať prvých 15 minút, kedy spoznáme jednotlivé postavy: ľudské i pekelné, ich povahy a údel. No potom sa začne všetko zamotávať a smerujeme k čoraz horším scénam...
Napríklad je fajn vidieť, že Bonifác nie je vôbec tupý čert, má svoju charizmu a tvorcovia z neho nerobia loptoša, ani neschopáka, ale skôr obeť ľudskej spoločnosti – a má smolu, že natrafí na ľstivého ogara, čo mu prejde hneď cez rozum. Už tu začína dobrý kontrast: ako môže prekábatiť človek čerta – netreba sa potom čudovať, že Slizniakovi s jedlom rastie chuť: nestačí mu iba ukradnúť pár magických predmetov alebo sa pokúsiť získať ruku krásnej slečny, jeho snahy sú podstatne väčšie. To je celkom dobré zistenie – vykľuje sa z neho riadny podliak, ktorému určite nebudete držať palce, ale radi sa prihovoríte za trest...

Dedinka a jej občania fungujú skôr ako alegória našej spoločnosti. Sú tu kortešačky, je tu richtár, čo chce všetkým vládnuť a využíva situáciu. Sú tu narážky na politiku a systém, sčasti je to reflexia našej doby, no nie príliš silená. Do rozprávky sa na chvíľu hodí, oveľa zaujímavejšie sú však iné črty – ako sú ľudia ovešaní drahými šatami a pritom majú chodiť do bane alebo akú moc majú klobásy po zhromaždení...
Kým sa riešia čertovské témy, film má svoje čaro: ako im prejsť cez hlavu? Dajú sa poraziť? Má človek šancu byť lepší ako oni? Alebo naopak, môže byť čert srdečnejší ako bezočivý zlodej? A napokon, môže sa čert zamilovať? A hoci otázky sú celkom dobré, aj Judit Bárdos ako Grétka celkom okúzľujúca, na top výsledok to akosi nestačí.

Približne po polhodine sa film totiž prehupne do nudnej fázy a nedokáže sa odtiaľ už vymaniť. Niečo sa síce na plátne deje a nie je to vždy márne, no často je to zdĺhavé, niektoré vtipy sú ošúchané alebo slabo prepracované a ani sprievodné piesne veľmi neohúria. Reálne je tu dej približne na hodinu a hoci má film lepšie triky ako minulý Drak, stále cítiť nižší rozpočet. Rozhodne potešia herecké výkony všetkých ľudí i čertov na čele s Ondřejom Vetchým. Dokonca aj viaceré vedľajšie roly boli starostlivo vybrané.
V konečnom dôsledku však Čertovské pero pôsobí skôr ako televízny film. Ak by ste ho dostali na Štedrý deň na RTVS či ČT1, sadol by vám celkom dobre. No v kine sa jeho nedostatky akosi viac vynímajú...
Čertí brko (ČR, 2018, 99 min.)Réžia: Marek Najbrt. Scenár: Robert Geisler & Tomáš Hodan. Hrajú: Jan Cina (Bonifác), Judit Bárdos (Grétka), Ondřej Vetchý (Lucifer), Marián Geišberg (Špilka, Grétkin otec), Jan Budař (Slizniak), Tomáš Jeřábek (Krivák)