Je zábavné sledovať, ako hlboko siaha súčasný Hollywood v kríze nápadov. Tentoraz je to báseň nemeckého klasicistu Goetheho, najbližšie to bude provokatívna báseň Johna Miltona Paradise lost zo 17.storočia. Walt Disney už raz Čarodejovho učňa adaptoval, konkrétne v muzikáli Fantázia v hlavnej úlohe s mišiakom Mickeym. Tentoraz ju vzal pod palec megaloman Jerry Bruckheimer, aby ju previedol do letného, trikového blokbastra.





 Balthazar Blake (Nicolas Cage), mocný čarodejník, kedysi uväznil svojho protivníka Maxima (Alfred Molina) a zákernú Morganu, aby nemohli zotročiť celé ľudstvo. O niekoľko storočí sa zoznamuje s mladým Daveom (Jay Baruchel), v ktorom uvidí talent a rozhodne sa z neho urobiť svojho učňa. Dave je však príliš neschopný a podarí sa mu vyslobodiť z väzenia Maxima. V uliciach amerického veľkomesta sa tak rozpútava veľká naháňačka, na ktorej závisí osud sveta. 



Príbeh sa odohráva v New Yorku, čo mu umožňuje využiť bohatú rozmanitosť kultúr, etník. Oproti Harrymu Potterovi sa neizoluje len do svojho vlastného fantazijného sveta, je tak civilnejší a nebojí sa parodovať sám seba. Scenár umocňuje bláznivé dobrodružstvo originálnymi nápadmi ako sú zloduchovia zakliati do matriošiek, oživené chrliče alebo viacnásobné prevtelenia. Trochu prehnane pôsobí iba hlavná zápletka točiaca sa okolo melodrámy začatej v stredoveku.
Akčným scénam kraľuje bitka v čínskej štvrti a naháňačka áut v newyorských uliciach. Je zároveň oveľa lepšie ako oba diely Honby za pokladom od rovnakého režiséra. Jon Turteltaub sa tu, vďakabohu, vzdal patriotského uctievania Ameriky a jej štátnych symbolov. Iba skladateľ Trevor Rabin akoby zaspal a prináša rovnaké, vrcholne dramatické a heroické hudobné skladby.


Kariéra Nicka Cagea síce klesá ku dnu rýchlosťou svetla, v tomto filme ma ale jeho prítomnosť príliš neotravuje. Alfred Molina je už tradične vtipný zloduch a Jay Baruchel (ktorý mimochodom mišiaka Mickeyho pripomína :)) sympatický loser. Mužské oko určite poteší aj malá rola Monicy Bellucci. Dočkáme sa samozrejme aj slávnej scény so vzbúrenými metlami a hudobným motívom Paula Dukasa.
Čarodejov učeň je typická "bruckheimerovská" pukancovica, pri ktorej by sa nikto nemal nudiť, ale ani nerozmýšľať, mainstream najhrubšieho zrna. Samozrejme, je tu osudová láska, z hlupáka sa stane hrdina, od začiatku je jasné, ako to skončí, klišé, klišé a klišé. Niekedy to stačí. Ak bude prioritou diváka kino ako predohra príjemného večera, bude spokojný. Možno tým, že milujem prekombinované dobrodružné filmy, som ochotný prekusnúť niektoré jeho negatíva, ale v tohtoročnej letnej ponuke som podobnými snímkami nebol až tak prežratý.