Rozumiem, že mi neveríte, ale je to skutočne moja mama. Žijeme už vyše dve sto rokov – začalo sa to počas napoleonských vojen. Claru prinútili do prostitúcie – o pár mesiacov vykonala prvé rozhodnutie, za ktoré som jej vďačná. Ušetrila môj život a nechala ma v sirotinci. Všetko sa zmenilo, keď sa dozvedela tajomstvo večného života. Ukradla mapu na posvätné miesto navštevované tajomným božstvom sukreantom – odvtedy sme prekliate – krvou vykupujeme nesmrteľnosť. Nie, ja zabíjam iba tých, ktorí sú pripravení. Utekáme pred tajomnou organizáciou „Bratstvom,“ ktoré sa nedokáže zmieriť s tým, že ženy od devätnásteho storočia získali rovnaké práva ako muži. Neviem dokedy ostaneme v tomto meste – Clara síce otvorila nevestinec v opustenom hoteli, ale podľa mňa iba dočasne. Ja som medzitým spoznala Franka.

KINEMAVIDEO1806.
Neil Jordan očividne obľubuje osamelé postavy s tragickým osudom – stačí si spomenúť, ako sa Jodi Foster úzkostlivo vnárala do ulíc New Yorku s pištoľou v kabelke hľadajúc bezprávie (Niet návratu). A potom s rovnakým pocitom plazivej depresie sledovať upírsku dvojicu hľadajúcu nádej v britskom mestečku Hastings, kde by sa pod ospalým povrchom mohla odohrávať niektorá z detektívok Agathy Christie – ideálne miesto na chladnokrvnú vraždu. Literárny dojem zjavne súvisí so skutočnosťou, že autorka scenáru Moira Buffini zadaptovala vlastnú divadelnú hru s názvom A Vampire story.

Nemŕtvi v novinke Neila Jordana križujú ulice juhovýchodného pobrežia Anglicka za denného svetla na rozdiel od ostatných kolegov populárnej kultúry, čo ich zámerne približuje viac k ľuďom ako k netvorom. „Vo filme ich nazývame sukreanti a namiesto zubov používajú nechty – ocitli sa pod kliatbou: Rozhodli sa zniesť nesmrteľnosť na základe svojej minulosti. Popularita upírov vyplýva podľa mňa z ich bájneho charakteru, preto som si ich predstavoval ako temné tiene z rozprávky,“ vyjadril sa režisér o svojich hrdinoch pre magazín Vulture.
Atmosféru začarovaných princov a princezien dotvára aj prítomnosť osudovej postavy v podaní Sama Rileyho pripomínajúca Doriana Graya zo slávneho románu. Zabudnite na horory z 20tych rokov a predstavte si radšej melancholickú romantiku v Nech vojde ten pravý. Navyše v sprievode tragických, miestami desivých husľových tónov skladateľa Javiera Navaretta a čarovných kamerových záberov – ktoré okrem prístavu využívajú napríklad aj knižnicu v dublinskom Trinity College. Rovnako na mieru fabuly boli vybraté aj hlavné herecké predstaviteľky – Saoirse Ronan je často obsadzovaná ako mlčanlivé dievča s tajomstvom, zatiaľ, čo Gemma Arterton prekvapuje nielen vonkajším zjavom. Za mierne sklamanie sa dá považovať posledná pätina filmu, ktorá neponúka až tak originálne vyvrcholenie, ako by si divák želal.

Príbehy Neila Jordana sú rozprávané empaticky, city rozdávajú bez gýču a lásku bez telenovely. Skoky v dejových a časových líniách divák vníma plynulým prechodom, akoby obracal stránku napínavého románu. Okrem samoty Byzantium obsahuje mnohé režisérove staršie témy – inakosť (Hra na plač), prístavné miesta (Ondine), vzťah matky a dcéry (In dreams) - najviac ale pripomína jeho na Oscara nominovanú trilerovú klasiku Interview s upírom. K nemŕtvym sa vracia po takmer dvadsiatich rokoch. „V poslednom období boli dostatočne vyšťavení, však? Je náročné o nich znovu vzbudiť záujem,“ vyhlásil pre magazín Slant.
Jordanov nápaditý a vkusný pokus utrpel pravdepodobne najťažšiu ranu nízkym rozpočtom (vyše 8 miliónov libier) – napriek tomu sa mu však od uvedenia v amerických kinách podarilo zarobiť 85 miliónov dolárov (podľa informácií Box Office Mojo). Z témy, ktorá divákov zrejme prilákala, vyplýva aj ďalšia nevýhoda Byzantia – napriek výbornému spracovaniu zrejme zostane za chrbtom brakových sérii pre mladých. Milovníkom Twilightu sa však Byzantium môže zdať príliš vyspelé.Byzantium (UK, USA, Írsko, 2012, 118 min.)Réžia: Neil Jordan. Scenár: Moira Buffini. Hrajú: Saoirse Ronan, Gemma Arterton, Sam Riley