„Scheisse man figg di“ („hovno vole, naser si“). Táto fráza by sa mohla použiť namiesto siahodlhej recenzie. Lenže to by mi asi čitatelia Kinemy nezobrali.

Podobne ako Wholetrain, aj Breakout mapuje subkultúru hip-hopu. Kým Wholetrain sa zameriava na sprejerov a grafiťákov, Breakout je sondou do života raperov a breakdancerov. Je zaujímavé, že oba tieto hip-hopové filmy pochádzajú z nemecky hovoriacich krajín a že do našich kín prichádzajú takmer v rovnakom čase.
                            


Život tínedžerov zo sociálne slabých rodín na predmestí Zürichu sa točí okolo hip-hopu, vykrádačiek áut, bitiek, nočných klubov, žien, drog. Výsledkom jednej bitky je však viac ako iba pár rozbitých áut: jeden chalan dokaličený, druhý chytený a zatvorený v nápravno-výchovnom centre, paradoxne obvinený z ublíženia na zdraví svojho kamaráta. S políciou, ktorá chce z Nia (Nils Althaus) vypáčiť informácie na rozbitie gangu, nespolupracuje. Je verný pravidlám svojej bandy. Nikto nechce byť krysa.
Až potiaľ by to mohlo vyzerať, že pôjde o nenáročný tínedžerský film, ktorý adolescenti zožerú a na hodinu a pol ním zabijú čas, možno si nájdu nové vzory alebo prevezmú pár výrazov. Ale v skutočnosti ide o oveľa závažnejšie témy. Postačujúci dôvod, prečo Breakout neškatuľkovať hneď na začiatku, sa nachádza v kolonke krajina pôvodu (čím nechcem degradovať inú, napr. americkú tvorbu, ale Breakout ani zďaleka nie je možné postaviť do radu vedľa všetkých Superbadov etc...). Samozrejme, že tu nejde len o útek z polepšovne, boj s autoritami, dožadovanie sa spravodlivosti v nespravodlivom svete, zobrazenie otrasných praktík v nápravno-výchovných centrách, túžbu po pomste, bla bla… Pod zásterkou výtržníctva a „problémových detí“ sa totiž skrývajú zranené a citlivé bytosti, obete sociálnych pomerov a bla bla. Ale – je to tak. Téma je akútna, je potrebné sa ňou zaoberať. Prečo nie vo filme, ktorý sa navonok tvári menej dôvtipne? Problematika mapovaná v Breakoute je oveľa širšia, než sa zdá. „Keď sa ti meno končí na –ič, máš smolu,“ vmetie Nia právničke Nicole (Melanie Winiger) do tváre. Práve pri takom filme, kde sa dá predpokladať určitý typ diváctva, majú význam tri bodky za poslednou scénou.


Dorastenci v polepšovni sú takmer typizované postavy. Vytvárajú viaceré bandy. Neapolskí Taliani sú proti Sicílčanom, obe talianske skupiny sú proti Jugošom, zahraniční proti skinheadom... Keď náckovia, ktorí sú tajne spriatelení s dozorcom Schleierom (geniálne stvárneným Roelandom Wiesnekkerom), Niu podrobia uvítaciemu výsluchu, odvetí: „Som z Jury. Poznáte predsa Jurský park.“ Podobnými „prehreškami“ si vyslúži nejednu nepríjemnosť. Kamarátstvo nadviaže so Silenziom (Joel Basman), ktorý zaviedol originálny spôsob protestu voči spoločnosti: jediné, čo kedy povie, je:  „Scheisse man figg di“ („hovno vole, naser si“). Iný veľmi zaujímavý mladík, obdivovateľ komunistického režimu, zavádza doslova odboj. Všemožnými cestami sa snaží upozorniť médiá na kruté podmienky v polepšovni. Svojou fiozofiou žije. „Nemôžem pripraviť útek, pretože potom by som už nebol nevinný.“ Svojim ideálom je až prehnane verný... Vyhranené charaktery predstavujú aj ďalšie postavy: riaditeľ Salis (Max Rüdlinger) –  dobrák, ktorý verí, že každý má právo na druhú šancu, právnik Barmettler (Hanspeter Müller-Drossaart) – skostnatelý, presvedčený o svojej pravde a mladých ľudí, ktorých má zastupovať, viac-menej nenávidí. Aj preto sa jeho spolupracovníčka Nicole pustí do boja o záchranu Nia na vlastnú päsť. Jeho príbeh sa v podstate končí dobre, ale iný sa totálne pokašle. Začarovaný kruh.
Nebyť trochu prepísknutej roly mladej právničky Nicole (kráska ukrytá za okuliarmi), film by bol takmer bezchybný. Režisér zrejme konal podľa nepísaného receptu na "dobrý" film, kde nesmie chýbať „vyvážená miera“ sexu a romantiky. Predstaviteľka Nicole so svojím celkovým lookom sa neveľmi hodí do daného prostredia. (Podobná päsť na oko bola Claire Danes vo Hviezdnom prachu) No keď už, tak poriadne – čo si zrejme Eschmann zobral takisto k srdcu, a sympatickú advokátku posunul až niekam za hranice tínedžerských túžob... Vo filme je predsa možné všetko. A tak sme svedkami toho, ako režisér niektoré momenty prehnal a pridal zbytočné udalosti – nielen v prípade Nicole. Na druhej strane, záber na city je veľmi žiaduci najmä kvôli priblíženiu diváka k Niovi a možnosti vžitia sa do jeho situácie. 


Úhlavného Niovho nepriateľa Spirita, ktorému sa Nia chce pomstiť za kamaráta, hrá švajčiarsky raper Stress. Je obdivuhodné, že sa podujal na stvárnenie zápornej postavy… Práve to môže znamenať viac ako len sebaprezentáciu… Mimochodom, Stress je aj autorom kvalitného soundtracku. Ďalšou hviezdou podporujúcou autentickosť  hip-hopovej subkultúry prezentovanej v Breakoute je predstaviteľ Niovho kamoša Blada Max Loong, moderátor MTV Ázia. Vychádzajúcou hviezdou je zas Nils Althaus, ktorý zobrazuje hlavného hrdinu Nia a ktorého švajčiarsky bulvár už stihol prirovnať k Jamesovi Deanovi.
Treba oceniť využitie tanečných a hudobných vložiek, ktoré sú viac ako len sprievodným javom filmu. Keď Nia v záverečnom súboji s úhlavným nepriateľom Spiritom „vytancuje“ svoje emócie, je všetkým jasné, že tým tancom vypovedal viac, ako by sa dalo povedať slovami. Toto je bod, v ktorom je všetko vysvetlené. V tomto bode Breakout dosiahne svoj vrchol. Hip-hopová hudba a breakdance, ktoré sú od začiatku postupne dávkované, tu perfektne vygradujú a prehlušia akékoľvek iné vnemy. Niovo vyčerpanie cítite na vlastnej koži. 


Aj napriek niektorým ťahom poznačených komerciou Breakout stojí za to, aby ste ho videli. Navyše, osobitosť švajčiarskej nemčiny dokonale podporuje celkovú originalitu filmu. Nenechajte sa odradiť nálepkou „tínedžerský“. Tínedžerský film nemusí stáť iba za mávnutie rukou. Breakout je nielen výkričník na okraji zošita rodinnej výchovy, ale aj „povinná literatúra“ pre tých, ktorí chcú pochopiť filozofiu hip-hopu alebo sa hip-hopermi stať. Pokojne by sa mohol premietať aj na festivale filmov o menšinách. Mali by ho vidieť aj americkí tínedžeri. Mali by ho vidieť napríklad aj strážcovia zákona aj tí, čo sa zaoberajú sociálnou prácou. Mali by ho vidieť učitelia so žiakmi, medzi ktorými je kopec tých v spustených gatiach a s kapucňami na hlavách. Aspoň čiastočne by tak odkaz tohto filmu mohol ovplyvniť smutnú skutočnosť, vyjadrenú v záverečnej scéne... Takto idealisticky sa porúčam a všetkým bla bla dávam za pravdu.
Breakout (Rakúsko/Nemecko, 2007, 98 min.) Scenár a réžia: Mike Eschmann. Kamera: Roland Schmid. Hudba: Mich Geber, Moritz Schneider. Hrajú: Nils Althaus, Melanie Winiger, Max Rüdlinger, Roeland Wiesnekker, Joel Basman, Hanspeter Müller-Drossaart, Stress, Max Loong, Bardo Eicher, Aron Hirsl, Virgina Gomez-Joss