V svetovej kinematografii poznáme mnoho filmov s ľahko rozpoznateľnými autorskými rukopismi. Režiséri a ich špecifická práca s príbehom a hercom alebo aj s formálnou stránkou filmu je poznateľná bez toho, aby sa v titulkoch potvrdilo režisérovo meno. Napríklad poetiku snímok Woodyho Allena rozoznať z hudobného motívu, alebo aj z textového fontu úvodných titulkov. Naopak bohatým temperamentom je čitateľný španielsky režisér Pedro Almodóvar. Na jeho farebné a originálne kompozície titulkov sa jednoducho nezabúda. (Odporúčam osobité titulky k filmu Všetko o mojej matke).

Pedro Almodóvar podobne otvára aj svoj najnovší film Bolesť a sláva. Pod úvodnými titulkami na bielom podklade opätovne pulzujú farby. A nie hocijako. Vzory a motívy sa miešajú, neustále sa hýbu, menia. Sú krásne, hlboké a sem-tam nejasné. Tak ako ľudské spomienky, do ktorých nás Almodóvar necháva ponárať. Čistota bieleho obdĺžniku ako reminiscencia na rozpálenú, slnkom vybielenú jaskyňu, v ktorej býval malý Salvador s rodičmi a na strane druhej spektrum farieb ako odkaz k súčasnej dobe a móde, k výtvarnému umeniu či dizajnu. Každý záber je kompozične vycibrený a kostýmovo zladený s prostredím.
Bolesť a sláva je doposiaľ najviac osobným filmom Pedra Almodóvara. Tvorca, ktorý sa v septembri tohto roka dožíva sedemdesiatych narodenín, preniesol do snímky veľkú časť samého seba. A nečakane prekvapil svojich divákov. Jeho najnovší filmy je trochu iný, ale predsa jeho. Vytratili sa hrdinovia z menšinových komunít (prostitútky, gejovia, transvestiti, incest...), ale energia a sýtosť farieb ostala.
KINEMAVIDEO4922.
Čaká vás príbeh fiktívneho španielskeho režiséra Salvadora Malla, ktorý má za sebou úspešnú kariéru, avšak v súčasnosti sa mu všetko otriasa v základoch – tvorivá kríza, nalomené zdravie a oslabené vzťahy. V dlhších flashbackoch si vybavuje detstvo v šesťdesiatych rokoch 20. storočia alebo prostredníctvom vlastnej poviedky, spovede, spomína na prvú lásku (Federico), po ktorej túžil v rokoch osemdesiatych ako aj na jej trpký a bolestný koniec. Napätie, bolesť a autorský blok skúša potlačiť dávkami heroínu.
Okrem fascinujúceho výtvarného prevedenia treba oceniť samotných predstaviteľov filmových postav, najmä civilný výkon Antonia Banderasa v hlavnej úlohe. V začiatkoch svojej kariéry Banderas s Almodóvarom spolupracoval vo viacerých filmoch (Labyrint vášní, 1982; Matador, 1986; Ženy na pokraji nervového zrútenia, 1988 a i.), až sa mu začalo hovoriť Almodóvarov boy.

Napriek tomu, že Banderasovu kariéru naštartoval Almodóvar, Antonio odchádza a začína nakrúcať v amerických produkciách. Avšak po dlhom (dvadsaťdvaročnom) období si už po tretíkrát v krátkom čase našli k sebe opätovne cestu. V roku 2011 v psychologickej dráme Koža, v ktorej žijem, neskôr v nepodarenej komédii Rozkoš v oblakoch (2013) a teraz v takmer autobiografickom filme Bolesť a sláva.
Banderas znie vo svojom materinskom jazyku presvedčivo, neprehráva. Jeho civilný prejav robí zo Salvadora sympatického hrdinu, ktorý nie je čiernobiely a dokonca plný prekvapení. V snímke stvárňuje režisérovo alter ego a jeho hereckému výkonu niet čo vytknúť. Antonio Banderas pred dvoma rokmi prekonal infarkt. Spoločne s Pedrom sa rozhodli emócie a strach, ktoré Banderas zažil počas choroby, pretaviť do filmu. Za svoj výkon už bol aj ocenený a na festivale v Cannes, kde film súťažil aj o Zlatú palmu, získal cenu za najlepšieho herca.
Almodóvar svoje filmové drámy zasadzuje výhradne do ženského prostredia a nevyhol sa tomu ani tentoraz. Pravdepodobne v každom z režisérových filmov nájdeme kus jeho matky. Matka v Bolesti a sláve a v sviežom mladíckom podaní Penélope Cruz je tou, ktorá desaťročného Salvadora podporuje v učení, ktorá mu štopká ponožky a buduje preňho domov. Je tou, o ktorú sa Salvador vždy môže oprieť a o ktorú sa v jej starobe aj chce postarať. Jej izbu s posteľou a krabičkou s cennosťami si necháva pre seba.

V jednej zo scén matka synovi hovorí, že neznáša autofikciu. Neželá si, aby natočil film o nej alebo o tom, čo jej rozprávajú susedky. Podobne reagovala aj reálna mama Pedra Almodóvara a rovnako – Pedro aj Salvador sľub nedodržia. Almodóvarova mama zomrela pár mesiacov po jeho debute Všetko o mojej matke (1999).
Španielskemu režisérovi sa podarilo priniesť film vo filme. Zachytil príbeh, v ktorom hlavnú úlohu stvárňuje filmár. Malý Salvador je okúzlený hollywoodskym filmom, hercami z danej doby, ktorých kartičky v čokoláde zbiera a odkladá. Dospelého Salvadora však stretávame v kríze. Píše si do šuflíka alebo skôr do zložiek v počítači svoje vlastné spovede. Jedna z nich „Závislosť“, ktorou sa snaží terapeuticky zatlačiť svojich démonov, sa vo filme pretaví do divadelnej jednoaktovky.
Divadelná scéna je však zase len a len filmová. Herec stojí pred bielym plátnom, na ktorom sa občas niečo premieta. Dokonca aj v texte samotnej poviedky Salvador píše, že „kino mojej mladosti bolo cítiť po moči...“ Do filmu je skvelo zakompovaný aj motív „návratu stratených autorov“. Madridská filmotéka označí jeden zo starších titulov Salvadora Mella za klasiku a zorganizuje premietanie zreštaurovanej verzie aj s režisérom a besedou.

Almodóvar je prosto skvelý rozprávač. Jeho filmový príbeh plynie plynulo, nezadrháva sa. Almodóvar, ktorý otvorene hovorí o svojej sexuálnej orientácii, preniesol do postavy Salvadora veľa zo svojich osobných životných skúseností. Vo filme sa napríklad rozpamätáva na svoje prvé formujúce sa „sexuálne prebudenie“, keď bol ešte malým chlapcom. Z filmovo dokonalej scény v štýle šesťdesiatych rokov je malý Salvador na chvíľu na odpadnutie.
Režisér sa vyhráva so svojou novinkou aj vizuálne. Jej obrazové scény sú plné sýtych farieb, žiadna fádnosť či nuda. Dominuje výrazná červená – typicky španielska farba. Snímky španielskeho režiséra si tak užijú nielen filmoví nadšenci, ale tiež fanúšikovia výtvarného umenia. Skvelé figurálne či abstraktné obrazy, ktoré si do bytu zakúpil Salvador sú neprehliadnuteľné. Dizajnový nábytok v chodbe, kreslá v jedálni, ale aj hrnček či misa na ovocie v kuchyni dokázali, že nemusia byť len umeleckými solitérmi.
Napriek expresívnym farbám je všetko vo filme vo vizuálnej harmónii. V snímke dominujú interiéry, exteriérov je len zopár. Dlho zakrývaný smútok za smrťou matky a za odchodom milovaného človeka je srdcom príbehu. Je príbehom každého z nás. Film Bolesť a sláva je krehký, osobný a emotívny, v ktorom nájdeme aj veľmi vtipné pasáže. S Almodóvarom sa oplatí spomínať.
Dolor y gloria (2019, 2019, 113 min.)Réžia: Pedro Almodóvar. Scenár: Pedro Almodóvar. Hrajú: Penélope Cruz, Antonio Banderas, Leonardo Sbaraglia ...