Ani ukážky vás tentokrát naplno nepripravia na to, čo skrýva táto triková extravaganza, ktorá síce na históriu zvysoka kašle, ale 140-miliónový rozpočet zúročila parádne. Milovníci videohier a špeciálne God of War však budú nadšení, lebo...

...od začiatku je jasné, že s Egyptom má tento film spoločné akurát miesto činu, pár bohov a pyramídy. Hneď v prológu sa hovorí o vládcoch mesta a púšte, dvoch bratoch-bohoch (Osiris a Set) a zrazu má prejsť vláda mesta na syna. Lenže Setovi sa postup nezdá, dorúti sa s armádou, zabije brata, vykľaje synovcovi oči a preberie vládu. Zlodejíček Bek sa počas korunovácie randil s fešnou Zayou, no tá je zrazu poddaná u hlavného architekta. Skrsne im nápad: pomôcť Horovi späť k vláde tak, že mu vrátia oči. Pri tejto misii však síce Bek a Horus spoja sily, ale silnejúci Set je proti. Neskôr dôjde na návštevu boha Ra, majestátne súboje, vzývanie Anubisa a z vesmíru možno dorazí aj oddialený Chaos...
KINEMAVIDEO3843.
Máte pravdu, dejovo je to zlátanina. Ale to nevadí! Akceptujte, že historické knižky Egypta sú vám takmer na nič a že Alex Proyas, režisér Vrany, Smrtihlava či Ja, robot hral 10 rokov God of War na PlayStation a otrávili ho statické remaky 3D Titanov – a urobil egyptskú verziu. Medze sa nekladú absolútne v ničom: vlastné pravidlá, ktoré stále odhaľujete v celej dĺžke a sčasti ste nimi fascinovaní, lebo neviete, kedy príde niečo postavené naruby. Známe témy sú miešané s fantasy až sci-fi prvkami – a dokonca sa pristihnete, že niektoré by ste videli ešte prepracovanejšie.
Z klasických tém však solídne vyznieva vzťah bohov a ľudí. Teda ako ktorých. Bohovia majú často tri metre, smrteľníci sú krpatí, ale koexistujú. Až na spupných typu Horus a Set – a práve Horova cesta za prezretím je jednou z línii filmu. Dokonca zaberie aj buddy línia Horus-Bek, od ktorej čakáte typické nahrávania na smeč; oba charaktery sú také samoľúbe, že prekvapia: skôr či neskôr musia pookriať.

Autori solídne pracujú aj s podsvetím: celý život zasvätený tomu ďalšiemu, otázka vstupu do večného stavu a výplata pri deviatej bráne, ktorú určujú panovníci, má čosi do seba. Aj prechod medzi ríšami, ktorý je takmer nemožný, ale pár bohov sa tu presúva ako v teleporte. No je tu toho oveľa viac a prvý raz vám padne sánka, keď uvidíte inkarnáciu boha Ra (Geoffrey Rush) v nečakanom prostredí... Veľa nápadov našlo uplatnenie a tvorcovia pochopili, že pri 140 miliónoch si môžu robiť, čo chcú. Trochu mi to pripomína guláše Zacka Snydera – v dobrom slova zmysle.
A veľa peniažkov padlo na triky, akciu, dynamiku. Celý film je digitálny, až po posledné pozadie a hoci spočiatku bije do očí, zvyknete si, lebo autori stvárajú neuveriteľné kúsky – a ostali po celý čas dostatočne zábavní. Aj súboje s červami pľujúcimi oheň, zmeny bohov na nadupané kovové ozruty vylepšované predmetmi (videohry sa nezaprú), rozpadajúca sa pyramída alebo nekonečná veža, okolo ktorej dokáže kamera parádne lietať. Akcie je veľa, ide sa skôr na kvantitu ako nezabudnuteľné časti a je to výhoda – lebo je svižná, nenudí a zabaví. Bohovia Egypta pôsobia lepšie ako vážna Vojna bohov. Na druhej strane im chýbajú najmä v prvej hodine emócie, čo u mňa dáva viac bodov dole.

Hudba duní, trikov je neúrekom, herci sa takmer strácajú. Gerard Butler je OK, ďalší chlapík z Game of Thrones nevadí a dve slečny z Mad Maxa pútajú zrak. Len Brenton Thwaites potrebuje hit, aby do 20-ky z Hollywoodu nezmizol, bola by ho škoda.
Bohovia Egypta sú ešte digitálnejší, odviazanejší a bláznivejší ako trailer. Jeden z najvernejších filmov k videohre: čistá zábava i nespútaná fantázia. Novodobí Titani padli, Proyas to ustál. 
PS: Kto nedokáže vstrebať videohernú akciu, nech si bod-dva odráta k svojmu dobru. Čiže na výsledných 4/10.
Gods of Egypt (USA/Austrália, 2016, 127 min.)Réžia: Alex Proyas. Scenár: Matt Sazama, Burk Sharpless. Hrajú: Brenton Thwaites, Nikolaj Coster-Waldau, Gerard Butler