Dva veľké letné animáky sú za nami a detský kinoapetít sa dá prípadne zahnať aj lacnejšou produkciou. Bocian Riško vychytil solídny termín a chce ukázať ďalšiu európsku produkciu, kde sa miešajú nápady z Luxemburska, Nórska, Nemecka či Belgicka. Európske animáky majú tendenciu cieliť najmä na mladé publikum a dospelí sa väčšinou vezú iba ako povinný sprievod hľadajúci pár odrastenejších vtipov.

Malý Riško je v skutočnosti vrabec, no keďže jeho rodičov a hniezdo napadol nepriateľ, vajíčka sa ujala mama od bocianov a hoci tatko spočiatku protestoval, napokon s nimi strávil jednu sezónu podľa plánu. Lenže ako znel prísľub (ostane do jesene), tak sa črtá temná budúcnosť: bociany chcú odletieť do Afriky, no Riško s nimi ísť nemôže, tak je opäť raz vydaný napospas osudu. Nájde si novú kamošku, sovu Oľgu, ktorá mu pomôže pri nejednom probléme a cestou nájdu aj andulku Kikiho, čo sníva o disco festivale niekde v Taliansku. Do Afriky je ďaleko, no šanca na reunion stále žije...
Bocian Riško dostal všetky osvedčené atribúty, spočiatku veľmi nemá kedy prekvapiť. Jasný štart ruší pocit istoty pre hrdinu a vytvára z neho vyhnanca prakticky v celej dĺžke. Príde o biologických rodičov a rýchlo aj o druhých, čo sú dva sčasti nečakané momenty. Útok agresora na hniezdo ešte nie je ničím nevídaným, ale opustiť (hoci adaptovaného) potomka po cca pol roku a zdrhnúť do Afriky? To je aj na pomery animákov celkom nová vec a niektorí budú nečakane otrasení vývojom udalostí.
KINEMAVIDEO4370.
Ešteže neskôr sa všetko vráti do osvedčených koľají a Riško (ku ktorému si sami dlho tvoríme puto) si nájde spoločníkov na cesty. Ani noví kamoši nie sú úplne z kategórie spoľahlivých, postupne odhalíme ich vady v správaní a nie vždy sa dá na nich obrátiť. Oľga trpí schizofréniou ako Golum z Pána prsteňov (deti si budú musieť odškrtnúť jej charakter dvomi slovami: šibe jej) a Kiki je disco andulka, ktorá nemá šance nikde vystúpiť, no neprestáva snímať. Prekvapivo je to sebecká postava (aspoň v prvej hodine), takže vzniká zaujímavý paradox.
K pôvodne nezaujímavej dileme Riška (je bocian alebo vrabec?) sa už nechcete vrátiť – máte pred očami dva ďalšie typy, ktoré majú ešte bizarnejšie správanie. Ich spoločným menovateľom je, že občas Riškovi pomôžu, ale inokedy nečakane riešia vlastné starosti.

A také sú viaceré postavy takmer celý čas, čím vzniká zaujímavý paradox. Titulný Riško je snáď jediný, čo sa celý čas sústredí akurát na svoje prežitie, ale myslí stále aj na iných (kamoši, brat, náhradná rodina), zatiaľ čo ostatní majú výpadky. Tvrdohlavý otec či chápavá mama dokážu prezrieť až vo finálnej tretine.
Dovtedy nás čaká ďalšia variácia na putovanie postavičiek svetom. Občas zábavné, neraz nudné a málo nápadité. Napríklad vtáci posadnutí technológiami na elektrických drôtoch majú super nápad a asociáciu na sociálne siete – ich prvé vystúpenie vás zarazí, ale relatívne pobaví. No pchať ich tam viac ráz je ako hovoriť ten istý vtip dookola, po čase vám môžu liezť na nervy. Malé plus, že občas posunú aspoň dej.

Pozitívne pôsobí výber lokalít. Riško sa totiž odohráva v skutočnej Európe a časti Afriky, takže nás čaká Nemecko, Francúzsko či Taliansko, rozmanité a pekne animované prostredia s vlastnými špecifikami. Je to určite lepšia voľba ako nanovo tvoriť fantastickú krajinu a regionálne rozdiely sú často využívané. V nich tkvie kus sily animáku, najmä talianski operenci odkazujúci na mafiu i stávkarov dokážu pobaviť.
Inak je Bocian Riško priemerný animák. Hrdina, kamoši, nepriateľ, jasný cieľ a dlhá cesta, kde sa každú štvrťhodinu musí niečo stať. Nové nápady síce obsahuje, ale nie vždy ich dokáže poriadne využiť.
Richard the Stork (Nemecko / Belgicko / Luxembursko / Nórsko / USA, 2017, 85 min.)Réžia: Toby Genkel, Reza Memari