„Vždy ma fascinovalo jedlo a jeho úloha v našich životoch. Povedal by som, že priamo definuje, kým sme. Som dokonca presvedčený, že jedlo má moc ľudí spájať. Dokáže ich dať dokopy za tých najzáhadnejších okolností,“ povedal na margo svojho najnovšieho filmu uznávaný singapurský režisér Eric Khoo. Bistro Ramen mal v počiatkoch svojho vzniku dokonca ešte vyšší cieľ, ako demonštrovať význam jedla v medziľudských vzťahoch. Má byť oslavou päťdesiatich rokov diplomatickej spolupráce medzi Japonskom a Singapurom a najmä mieru medzi týmito dvoma krajinami.

Pre režiséra predstavoval tento východiskový bod silný motivačný prvok. A keďže jedlu pripisuje veľkú moc, čo demonštroval vo viacerých svojich filmoch, rozhodol sa prostredníctvom neho nájsť nosný spojovací prvok aj v tomto príbehu. Hlavný hrdina, mladík Masato, sa po tom, čo stratí oboch rodičov, rozhodne vydať na cestu za objavovaním kulinárskych špecialít svojich predkov z matkinej strany do Singapuru. Po japonskom otcovi zdedil povolanie šéfkuchára, rád objavoval nové chute i recepty, no jeden mu stále unikal. Až domov jeho matky mu odhalí nepoznané kulinárske zážitky. A nielen to. Odkryje aj dlho utajované rodinné tajomstvá.
KINEMAVIDEO4774.
Exotická snímka sa preto nenesie len v duch gastronomického cestopisu, ale je predovšetkým o rodinných vzťahoch poznačených bolestivou kapitolou pre nás neznámych japonsko-singapurských dejín. Masato ako plod lásky dvoch ľudí podchádzajúcich z kedysi znepriatelených národov sa stáva symbolom zmieru a novej kapitoly histórie. Práve on objaví pokrm, ktorý zlúči tradičné jedlá dvoch krajín - japonského bak kut teh a čínskeho ramen. Ich spojením s názvom ramen teh navyše obe zdokonalí.
Výpovedný presah filmu je preto oveľa hlbší, ako len ovládanie zmyslov diváka kulinárskymi špecialitami. Tvorca však jedlu prisúdil skrytú moc. Nevykresľuje ho len ako zdroj energie a živín, ale prináša aj jeho druhotný význam v živote ľudskej spoločnosti. Nielen že môže prinášať pôžitok, ale dokáže zbližovať a dokonca aj prinášať odpustenie.

Režisér Eric Khoo ani touto snímkou nestráca nič z povesti výnimočného filmového tvorcu. Má hlavnú zásluhu na znovuzrodení singapurskej kinematografie, práve on expandoval na medzinárodný trh, zabýval sa na festivalových plátnach a očaril festivalovú porotu i divákov. Veľkým zážitkom bola snímka Be with Me o rôznych podobách lásky a jej smutných i radostných vyústeniach. V nej sa autorovi podarilo múdro a citlivo preniknúť do hĺbky ľudskej náklonnosti.
Úspech zaznamenal aj jeho film My Magic, nominovaný na Zlatú palmu v Cannes, o kúzelníkovi snažiacom sa zblížiť sa so synom, podobne ako animovaná snímka Tatsumi o skutočnej postave japonského autora komiksov. Singapurský tvorca má jasne definovaný rukopis, ktorý sa vyznačuje najmä veľkou dávkou smútku ústiaceho do nádeje a radosti.

A tak je tomu aj v Bistre Ramen. Dojímavé „krasosmutnenie“ na ázijský spôsob okorenené množstvom nuáns prežívania bolesti aj pôžitku. Veľkou oporou príbehu je práca kamery, za ktorou stál Brian Gothong Tan. Presné dávkovanie podhľadov, nadhľadov i detailov robí tomuto feel good movie medvediu službu a viac nás tak približuje k hľadajúcemu hrdinovi uviaznutému medzi dvoma kultúrami.
Ramen Teh (Singapur/Japonsko, 2018, 89 min.)Réźia: Eric Khoo. Hrajú: Tsuyoshi Ihara, Takumi Saitoh, Seiko Matsuda, Jeanette Aw ...