Majstrovská kolekcia všemožných klišé na jednom mieste. No, nechoďte na to...

Najnovší triler Dominica Senu - Biela smrť - sa už stihol zapísať do rebríčkov roka 2009, menovite aritmetického priemeru hodnotení všetkých amerických kritikov, kde s dosiahnutým výsledkom 6% patrí medzi totálne najhoršie recenzované kúsky roka (a top kritici mu dali spolu dokonca 0 percent).


Je to tak, Biela smrť je typická jesenná ukážka amerického podpriemerného remesla, kedy sa do kín dostávajú najväčšie ležiaky (hneď po januári). Nuž, a najľahšie sa taký exemplár popíše zoznamom obsiahnutých klišé, ktoré scenáristi nelenili do výsledného diela prepašovať:

1. Nič nehovoriaca scéna na začiatku – občas slúži len ako pozadie úvodných titulkov, občas nabáda k dumaniu, čo nasleduje, alebo ostentatívne ukáže to najlepšie čo má, a to je v tomto prípade sprcha fešnej Kate Beckinsale.
2. Záhadná vražda – stane sa, nič o nej neviete, ale šiesty zmysel vám nahovára, že buď na ňu prídete po prvých scénach filmu a podozrivého odhalíte, keď ho zbadáte hneď prvý či druhý raz, alebo sa to totálne zamotá na politicko-konšpiračný komplot vo vysokých kruhoch


3. Slepé cesty – nasledujúce riadky scenára sa zbytočne zamotávajú, aby ste pointu náhodou neuhádli na prvý hlt. Omyl, už ju viete alebo čakáte na megakomplot a zatiaľ si vypĺňate 100 minút vatou, blbými návnadami a nereálnymi vrahmi (do pol filme ho občas možno obetovať).
4. Vynárajúce sa postavy – nikto o nich nepočul, nikto ich nevidel, no sú podozriví potmehúdi, na ktorých možno zvaliť zločin, lebo sú po rane a flojdi sú blízko.
5. Naoko zamotaná zápletka – už ju tušíte, viete, asi to bude tak, no po hodine prichádza ešte jeden pokus odkloniť vás od pôvodnej cesty a tipu niekam úplne inam. Nechýbajú samozrejme flashbacky odhaľujúce minulosť hlavnej hrdinky.
6. Debilné dialógy – gro času sa rozpráva o tipoch, možnostiach, občas sa vyšetruje či preberá súkromný život, ale dobrého riadku v nich, aby sa človek nahľadal.


7. Ku koncu ľahko rozlúštiteľný alebo naopak, ešte raz zamotávajúci sa scenár v domnienke, že to čo ste si mysleli 20 minút pred koncom, nemôže platiť (vraví sa tomu „šokujúca pointa?“)
8. Televízne prostredie, ktoré nedokáže zakryť prepisovaný či často upravovaný scenár a fakt, že film nemohol stáť dvakrát viac.
9. Ako-tak originálne a často uzamknuteľné prostredie (dedina, mestečko, obec bez prúdu, temný les), čo tentoraz simuluje práve Antarktída (je ďaleko, cool a vražda to tam zohreje)
10. Pekná tvárička v hlavnej roli – Kate Beckinsale túto úlohu jasne spĺňa.
Takže podčiarknime, sčítajme. Všetky tieto klišé aj s nevýraznou réžiou Dominica Senu (pritom pred dekádou zvládol 60 sekúnd i Operáciu Swordfish) tu samozrejme sú, aj s troškou väčšieho, no stále nie poriadneho áčkového rozpočtu. Dokonca mu nasvedčuje aj obsadenie obstarožného Toma Skeritta a iných vizuálne známych, po menách zabudnutých hercov. A pretože z vyššej desiatky sú pozitívne akurát dva-tri (úvod, Kate Beckinsale, troška Antarktídy) a inak je to len asi štyristotridsiaty triler, ktorý uvidíte a vôbec vás neprekvapí, ale skôr uspí.
PS – Ale pozor, nie je to horšie ako Nezvratný osud 4, skôr naopak, Kate v Antarktíde zhliadnete s väčším záujmom, hoci aj bez 3D. Aj keď vás bude sotva šestina...
Whiteout (USA/Kanada, 2009, 101 min.) Réžia: Dominic Sena. Námet: Greg Rucka. Scenár: Jon Hoeber, Erich Hoeber, Chad Hayes, Carey W. Hayes. Kamera: Chris Soos. Strih: Stuart Baird, Martin Hunter. Hudba: John Frizzell. Hrajú: Kate Beckinsale, Alex O’Loughlin, Gabriel Macht, Tom Skerritt, Columbus Short, Shawn Doyle, Joel S. Keller, Jesse Todd