Belgický režisér Felix Van Groeningen sa preslávil živelnými filmami, v ktorých hrá dominantnú úlohu hudba, drsné prostredie flámskych krčiem a barov a hrdinovia žijúci niekde blízko pri okraji spoločnosti. Väčšinu jeho snímok, spomeňme aspoň filmy Smoliari a Prerušený kruh, síce môžeme zaradiť aj do žánru sociálnej drámy, ale jeho filmy obchádzajú všetky zaužívané postupy, ktoré sa s týmto žánrom spájajú.

Spoločne s dynamikou hudby, vášnivosťou postáv a rozbesneným prostredím krčiem totiž do jeho filmov vstupuje neskrotnosť a mimoriadna dynamika. Zaužívané formálne postupy, ktoré poznajú aj slovenskí diváci, ako dlhé statické zábery, či lineárne rozprávanie, by sme teda v jeho starších filmoch hľadali len márne. Na podobných princípoch pracuje aj jeho najnovší film s názvom Belgica. Hlavnými postavami sú temperamentný Frank, jeho mladší brat Jo a malý zapáchajúci bar menom Belgica. Frank je znudený chlapík v strednom veku, ktorý pomáha svojej manželke v útulku, pomedzi to sa neustále opíja a občas niekoho zmláti. Alebo ho zmláti jeho manželka. Skrátka taká talianska alebo skôr flámska domácnosť.
KINEMAVIDEO4173.
Pre Franka je priam vyslobodením, keď sa dozvie, že jeho mladší brat Jo rozbieha bar a okamžite sa k tomuto projektu pridá. Konečne niečo, čo dodá jeho životu trocha šťavy a najlepšie, keď je to šťava s etanolom. Jo je pre zmenu tichší a menej sebavedomý, čo má zrejme príčiny v jeho drobnom hendikepe. Takže aj keď je očividne ambiciózny a samostatný, s radosťou privíta pomoc od svojho brata, ktorý nad ním vždy držal ochrannú ruku. A potom je tu Belgica. Hlučná smradľavá putika plná štamgastov, s otrasnými záchodmi, pooblievaná od piva a od krvi po krčmových bitkách. Miesto, ktoré sa nachádza pravdepodobne v každom meste či dedine na svete. V podaní Felixa Van Groeningena získava toto miesto svojské genius loci a zároveň predstavuje niečo dôverne známe. Tlmené svetlo, hlučná vrava, alkoholický a cigaretový opar, podivné postavičky, smrad zo záchodov, testosterónom nasiaknuté osadenstvo a divoká zábava v dôverne známom kolektíve. Toto všetko v sebe spočiatku Belgica obsahovala. V historickom centre jedného zo zakladateľských štátov Európskej únie som si niečo také rozhodne nedokázal predstaviť. Až doteraz.

Spočiatku si podnik ešte zachováva svoj typický ráz. Bratia sa dohodnú, že barmani môžu chlastať koľko vládzu, odmietajú profesionálnych vyhadzovačov, selekciu zákazníkov a v klube im pomáhajú kamaráti, ktorí stále patria k tunajšej „smotánke“. Súčasne sa podnik rozšíril o veľký priestor určený na koncerty. V tej chvíli nastupuje na scénu azda najväčšia devíza celého filmu.
Kapela Soulwax vytvorila pre film soundtrack zložený z 15 fiktívnych kapiel rozličných štýlov, od hardcore punku cez Djs až po turecký folk-pop. Groeningen pre ne vytvoril špecifický a obvykle aj mimoriadne excentrický výzor a zároveň aj vlastný „životopis“. Vďaka tomu získala prostredná časť filmu mimoriadne pulzujúcu podobu a aj keď sa klub zmenil, zostal stále mimoriadne liberálny a svojský. S jedlom však rastie chuť a postupne sa začne meniť podnik, Frank i vzťah medzi oboma bratmi. Podnik sa začne zväčšovať, priťahovať rôzne typy ľudí a vznikajú tam prvé väčšie konflikty. Frank najme profesionálnych vyhadzovačov a pomaly začne odstavovať Joa i kamarátov na vedľajšiu koľaj. Podnik absolútne zmení svoju tvár a namiesto otvoreného priestoru nastupuje hierarchické delenie. Frank však nie je schopný narábať s peniazmi a zároveň postupne prepadáva drogám. S tým sa začína ničiť vzťah medzi Frankom a jeho priateľmi, manželkou, Joom i štamgastmi. Frank skrátka nezvláda krotiť svoje velikášstvo a závislosti.

Snímka tak zobrazuje opúšťanie rovnostárstva a „liberálnej“ atmosféry a ich nahrádzanie hierarchickým delením. Idealizmus skazený peniazmi. Individualistický hedonizmus postavený nad priateľstvo. Podobných klubov sú tisíce. Predovšetkým sa však zdá, že je to osudom množstva dobrých myšlienok. Zapálení ľudia, ktorí robia niečo od srdca, sú postupne odstavení nabok bezškrupulóznejšími jedincami. Nie je to len prípad kapitalizmu. Stačí si spomenúť na všetky revolúcie, ktoré požrali svoje deti a vyniesli na výslnie extrémistov a tyranov. Groeningenova Belgica je teda v mnohých ohľadoch mimoriadne zaujímavá. Výborné vystihnutie genia loci, energický, originálny a pestrý soundtrack a univerzálna idea v úzadí. Režisér si síce v tomto prípade zvolil priamočiare rozprávanie (na rozdiel od jeho dvoch predchádzajúcich filmov), ale domnievam sa, že sa k tomuto divošskému prostrediu hodí omnoho viac. Snímka tak pôsobila ako jedna dlhá a mimoriadne búrlivá party, po ktorej prišlo nepríjemné vytriezvenie.
Belgica (Belgicko/Francúzsko, 2016, 127 min.)Réžia: Felix van Groeningen. Scenár: Arne Sierens, Felix van Groeningen. Hrajú: Stef Aerts, Tom Vermeir, Stefaan De Winter...