Klikom na tento článok sa budete určite dožadovať (a právom) hodnotenia nekonečne dlho očakávaného, najdrahšieho, najväčšieho, najzásadnejšieho a naj-neviemčovšetko filmu v dejinách slovensko-českej (aj keď bohužiaľ podľa našich západných susedov – iba českej) kinematografie. Musím vás však hneď v úvode čiastočne sklamať. Bathory sa hodnotí veľmi ťažko a zodpovednosť voči práci tvorcov, som si už dlho tak výrazne neuvedomoval. Z filmu totiž cítiť veľkú snahu, silné producentské prípravy a odhodlanie. Otázne je, nakoľko to stačí k dobrému výsledku. Diváka by mal zaujímať iba film, nie to, čo stálo za ním. Preto sa pokúsim o moje čo najsubjektívnejšie hodnotenie.

                              


Jednu z najväčších tém našej histórie si zobral do rúk jeden z najvýznamnejších slovenských režisérov (naši západní susedia sú skôr názoru, že už ide skôr o českého režiséra so slovenskými koreňmi) Juraj Jakubisko a očakávania sú preto právom na mieste. O to viac, pokiaľ propagačná taktika stavia na veľmi zvláštnej kauze okolo ukradnutých filmových kotúčoch, nekonečnej postprodukcii, či počtu vypitých káv počas náročného nakrúcania, ušitých kostýmov, najazdených kilometrov a pod. Inak povedané - reklamné produkty pre klasický americký blockbuster, avšak tentoraz s rozpočtom, ktorý v Hollywoode stačí na prvých 10 minút filmu. V žiadnom prípade to nechcem tvorcom vyčítať – doba je taká, ľudí do kina na psychologicko-intelektuálnu drámu veľmi nedostanete (aj keď by Bathory presne taká mohla byť) a preto musia vyrukovať so silnými a divácky ľúbivými tromfami. Už trailer naznačoval snahu o v dnešnej dobe prázdnu a nudnú americkú veľkoleposť – ktorá však na divákov akosi stále zaberá. Nehovoril by som teda o výhradne európskom filme, ale o projekte s ambíciou zaujať bežného diváka aj mimo hranice európskej, čiže tzv. intelektuálnej kinematografie. 


Aktuálne prebiehajúca anketa na Kineme „Čoho sa najviac bojíte pri filme Bathory?“ prináša, podľa mňa, zaujímavé výsledky. Respondentom sú ukradnuté historické nepresnosti (tých je samozrejme mnoho, ale v rámci fikčného sveta filmu sa im musíme prispôsobiť), či možno nepodarená snaha o napodobenie veľkolepých hollywoodskych filmov. Najviac sa boja nudného príbehu, ktorý tak dlho očakávajú. A tu môže byť problém. Myslím si, že Bathory bude pre veľkú skupinu divákov prekvapením, v zmysle ich pred-filmových očakávaní.
Nebudem vás otravovať základnou príbehovou líniou, ktorú ste si už prečítali miliónkrát. Jej scenáristické spracovanie, je divácky pomerne atraktívne (grófku Erzsébet Báthory sledujeme vo všetkých životných udalostiach, aké vás len napadnú – áno, aj na kúpeľ príde, aj keď nie úplne podľa diváckych očakávaní), avšak dramaturgicky problematické. Neprehľadné množstvo postáv, košatosť filmového rozprávania, akoby povinné krátke vstupy magického realizmu á la Jakubisko, trošku málo vtipné scény technických vynálezov mníchov ako vystrihnutých z Mena ruže, pretiahnutá minutáž, televízny pocit z dabingu (najmä úvod filmu a patetický voiceover) – to všetko sú viac či menej problematické faktory. O ich zakrytie sa snažia skvelé kostýmy, výprava, kamera, hudba, epickosť rozprávania (na plátne je toho často naozaj veľa). Je však škoda, že divák dostáva všetko naservírované ako na podnose. Minimálna snaha o jeho mentálnu participáciu – film má len sledovať a hlavne pochopiť, že legenda je legenda a skutočnosť bola (mohla byť) iná. Odkaz Jakubiskovej snahy o nový pohľad na históriu je určite sympatický, ale nemyslím si, že Bathory mala byť len o ňom. 


Z hereckého obsadenia vyniká charizmatická Anna Friel, ktorej grófka Bathory je uveriteľná (určite by ju bolo fajn počuť v originále) a to doslova až na kožu. Casting bol v tomto smere presný a to sa dá povedať aj o ďalších postavách. Skvelý Vincent Regan v úlohe Františka Nádasdyho, či Hans Matheson ako maliar Caravaggio. Nezabudnuteľná je samozrejme aj Deana Jakubisková-Horváthová (opäť presný casting ☺ ) a Karel Roden ako zákerný Juraj Thurzo.
Nezmyselne kriticky útočiť na Jakubiskov pätnásty celovečerný film, pravdepodobne nemá veľký význam. Divácky záujem je z logických dôvodov obrovský (možno budúci najnavštevovanejší film tohto roka) a vlastná konfrontácia s výsledným dielom bude asi tou najlepšou voľbou. Možno budete prekvapení, možno sklamaní, možno sa budete troška nudiť, možno budete nadšení... Isté však je, že viac ako výrazné umelecké dielo, čakajte skôr historicko-kostýmový, remeselne výrazne zvládnutý filmový produkt. Či si na neho o pár dní ešte spomeniete, je individuálne otázne ...
PS: Budúci rok sa dočkáme ďalšej verzie príbehu o grófke Báthory. Pod názvom The Countess ju pripravuje francúzska herečka/režisérka v jednej osobe - Julie Delpy. Vo filme za 9 miliónov dolárov si zahrá hlavnú úlohu. Aj vy ste zvedaví?
Bathory (Slovensko/Česká republika/V. Británia/Maďarsko, 2008, 140 min.) Réžia: Juraj Jakubisko. Námet: Juraj Jakubisko. Scenár: Juraj Jakubisko. Kamera: F. A. Brabec, Ján Ďuriš. Strih: Christopher Blunden. Hudba: Simon Boswell, Jan Jirásek. Hrajú: Anna Friel, Vincent Regan, Hans Matheson, Karel Roden, Boleslav Polívka, Deana Jakubisková-Horváthová, Jiří Mádl, Lucie Vondráčková, Franco Nero