Ona je profesorkou zaoberajúcou sa oceánskymi hlbinami, on tajným agentom bojujúcim proti terorizmu. Oboch spojí voda, oboch voda rozdelí. Sledujeme boj so samotou, spomienkami, oceánskou tmou.

Snímka Až na dno je zaujímavým príbehom s transcendentálnym presahom, ktorého základ spočíva v partnerskom vzťahu. Spájajú sa v ňom temnota a svetlo. Vytvárajú zaujímavý kontrast s prvkami poetickosti. Problém titulu je, že zlyháva už onen príbeh lásky. Tým sa rúca celá dejová línia vrátane jej hlbokého posolstva.
Ocitáme sa tak uprostred jedinečnej scenérie, ktorú nahlodáva trápne klišé. Chémia medzi hlavnými hrdinami jednoducho nefunguje. Ich náhle vzplanutie citov pôsobí umelo, neustále chytanie sa za ruky pri sexe unavuje. Ktovie, či to bol zámer režiséra alebo sa jednalo o jeho starnutím podmienený znížený apetít.
KINEMAVIDEO4596.
Génius nemeckej kinematografie, režisér novinky, Wim Wenders, sa preslávil vynikajúcimi titulmi Paríž, Texas či romanticky ladeným Nebom nad Berlínom. Pochválili ho dokonca aj kritici v Cannes, za svoje snímky si odniesol niekoľko sošiek. Neskôr zažiaril Pinou, no stúpajúci vek akoby z jeho filmov vysával čaro. Predsa len, hlavných predstaviteľov do filmu našiel behom jedného dňa. S oboma sa stretol, podebatoval a následne oboch obsadil do hlavných rolí. Bál sa jediného, romantickej linky. Právom. Vzplanutie citov totiž pôsobí umelo.
Príroda je nádherná, príbeh o hlbinách oceánu zaujímavý. Nuž a následne prichádza mierne otrepaná časť o teroristoch. Veď okej, poviete si. Až na dno však pripomína politické príbehy, ktorých ste v poslednom čase videli... Rátate na prstoch. Koľko noviniek od začiatku roka uviedla kinematografia o radikálnych islamistoch? Pre väčšinu z nás sa už filmový terorizmus stáva každodenným chlebom.

Navyše, Až na dno zobrazuje džihádistov rovnako ako iné tituly, nesnaží sa vyniknúť. A tak pozorujeme Alahových stúpencov na rohožkách, pardon, modlitebných koberčekoch. Zdvíhajú ruky k nebu a v mene Božom zabíjajú a násilne konvertujú všetkých nevercov. Scénka ako vystrihnutá z Homelandu. Chýba už len večne voyeuristická Carrie a napichnutý „bejvák“.
Herecké výkony tiež ničím nevynikajú. James McAvoy (Pokánie) pôsobí vcelku autenticky, no jeho škótsky prízvuk irituje. MCAvoy sa k romantickým scénam staval s rešpektom. Ako aj sám povedal, vzájomným spoznávaním sa na intímnej úrovni s jeho hereckou partnerkou sa vystavoval vlastnej zraniteľnosti. Romantika miestami pôsobila až bizarným dojmom, keďže donedávna sa herci nepoznali. Alicia Vikander, švédska herečka, preslávená snímkou Dánske dievča, za ktorú získala Oskara, však zaostáva. Bolestivý stav jej mysle, tak kľúčový pre tento film, nie je možné odčítať.

Nuž, možno je Wenders len unavený. Má sedemdesiatdva rokov a zdá sa, že nápady mu dochádzajú. Alebo si chce na staré kolená privyrobiť. A tak si jedného dňa povedal, veď prečo nie? Aj knižná predloha od J.M. Ledgarda sa mu vcelku páčila, vďaka teroristickej linke sa určite dobre predávala.
Nuž a možno sa len nechal uchvátiť oceánskou hĺbkou, ktorej fosforeskujúce organizmy kamera zachytila ukážkovo. Titul však neprináša okrem príbehu z vodného dna nič nové. Ale veď nevadí, potápači budú Až na dno milovať.
Submergence (USA / Nemecko / Francúzsko / Španielsko, 2017, 111 min.)Réžia: Wim Wenders. Scenár: Erin Dignam, J.M. Ledgard (kniha). Hrajú: James McAvoy, Alicia Vikander, Alexander Siddig, Reda Kateb, Celyn Jones, Alex Hafner, Audrey Quoturi, Harvey Friedman, Jess Liaudin...