Koná sa nová revolúcia v histórii kinematografie?

Hype funguje dokonale. Z Avatara sa stal najočakávanejší film dekády hneď po Pánovi prsteňov. Cameron dotiahol po 12 rokoch svoje dielo na veľké plátno 3D sál a chce nás presvedčiť o tom, že mu stále patrí trón kráľa blockbustrov.


 
Má pomerne jednoduchý, neraz vyrozprávaný dej (ako jeho viaceré filmy). Pozemská organizácia RDA chce ťažiť vzácnu surovinu na planéte Pandora a keďže jej obyvatelia sa nechcú podriadiť, rozhodne sa nasadiť systém avatarov – a poslať niekoľkých ľudí cez špeciálne prístroje ovládané mysľou v tele zástupcu rasy Na’Vi medzi domorodcov. Jake Sully, ochrnutý brat zosnulého člena tímu avatarov prichádza na základňu najprv kvôli cti. No po troch mesiacoch ako avatar sa začlení do komunity na Pandore viac ako očakával a volí iné rozhodnutia.

Áno, dej je už známy z druhého traileru a v skutočnosti ani v plnej dĺžke neprinesie nič nové. Bude sa niesť v klasickej mustre Tanca s vlkmi či Nového sveta vo vizuálne fantastickom svete. Cameron opäť využil (ne)chtiac rozdelenie filmu na dve polovice ako pri Titanicu, no tentoraz nedržia celistvo skoro tri hodiny, cca v polovici dochádza k zásadnému zlomu pohľadu na film.


Prvých 80 minút je strhujúcich. Jake Sully prichádza na Pandoru, zoznámi sa s avatarmi, behá v džungli, prijme ho domorodý kmeň. Uvidíte fantastický svet, aký plátno azda nezažilo. Vízia Pandory v 2D i 3D vás uchváti – nie je síce originálna, ale mimoriadne bohatá a pestrá. Všetko funguje, ako má, no potom nastúpi červík pochybnosti.
Začnú vás otravovať prestrihy do laboratória s mašinami, niektoré sú zbytočné. Plynulosť filmu pomaly drhne. Tretia štvrtina vrství viac klišé, ako sa dá uniesť a prvý útok zaznamená takmer scénu hodnú vlastnej paródie (plukovník Quaritcha so šálkou kávy v akcii vyvoláva pocit otravy a zúfalo vyčnieva). Dvadsať minút trvá výpadok i pokles hodnotenia, aby vzápätí nasadil Cameron scény plné otázok humanity a hlbšieho zmyslu. Tie opäť fungujú, ale minúty umelosti a ošúchaných princípov vás budú mrzieť (a do finále sa vrátia). Ostáva posledná polhodina. Pár opäť mimoriadne vizuálne úchvatných scén (kde chce byť Jim pomaly až lyrický a darí sa mu to), v závere znova prepálená stopáž a niekoľko zbytočností.


Všetky výčitky smerujú najmä k obsahu filmu. Po formálnej stránke ide o bezchybné dielo, kde sa dočkáte mimoriadnych náletov kamery, fantastických trikov (motion capture sa opäť posunulo ďalej, stopercentné ešte nie je) a ani na moment nepochybujete o Cameronovej vízii. Len James Horner vykrádajúci sám seba potvrdzuje, že hudba veľkofilmu môže byť len taká kvalitná ako film samotný. Pri sledovaní funguje, no chýba jej ústredný motív a finálny song nestojí za veľa.
Avatar nie je revolúcia. Je to obrovský poctivý blockbuster, aký vie najlepšie nakrútit práve sám James Cameron. Tešte sa, choďte naň, nechajte sa uniesť, ale nečakajte míľnik v kinematografii. Ani film roka – pri všetkej úcte k Nehanebným bastardom, Hore, (500) Days of Summer a ďalším.
PS – Slovenský dabing je problematický, najmä pri vojenských brífingoch a akčných scénach. Inak ujde. Schválne som zvedavý, ako by sa pozdával Cameronovi, keď ho toľko tlačil..
Avatar (USA, 2009, 166 min.) Réžia: James Cameron. Scenár: James Cameron. Kamera: Mauro Fiore. Strih: Steve R. Moore, John Refoua, Stephen Rivkin. Hudba: James Horner. Hrajú: Sam Worthington, Zoe Saldana, Sigourney Weaver, Michelle Rodriguez, Stephen Lang, CCH Pounder, Giovanni Ribisi, Wes Studi