Chceli by ste počuť príbeh? O vznešenej dáme, drsnom chlapovi a o hroznej búrke, ktorá sa prihnala. Ten príbeh sa odohráva v krajine ďaleko preďaleko. V krajine zvanej Austrália Baza Luhrmanna.

Sú to štyri roky, čo sa definitívne rozplynuli chýry o tom, že Baz Luhrmann nakrúti svoju vlastnú verziu Alexandra Macedónskeho v hlavnej úlohe s Leonardom DiCapriom. Je to už sedem rokov, čo šokoval svet prevratným spektáklom menom Moulin Rouge! a dvanásť krát sa oslavoval Valentín od čias, čo láske Rómea a Júlie vložil do úst staré verše a do rúk nové guľové zbrane. Štyridsaťšesťročný režisér, rodák z Nového Južného Walesu sa stal symbolom originálneho a výnimočného zážitku. Časy sa však menia.
          


Vtedy v Austrálii, v období druhej svetovej vojny, to vyzeralo podobne, ako na Divokom západe storočie predtým. Hlavné slovo mali drsní a bohatí muži podrobujúci si novú zem aj s jej pôvodným obyvateľstvom. Stádo kráv alebo koní, predstavovalo celý majetok, ak bolo v správnom čase na správnom mieste. Ľudia boli rozdelení podľa majetku, pohlavia, rasy a pôvodu. Nakoniec však, keď príde k búrke, záleží iba na tom podstatnom. Anglická šľachtičná Sarah Ashley (Nicole Kidman), honák a bushman „Drover“ (Hugh Jackman) a syn aborigénskej matky Nullah (Brandon Walters) sa o tom dozvedia svoje. Ich životy sú metaforickým príbehom krajiny a jej novej civilizácie.
Panorámu austrálskej buše a drsnosť miestnych pomerov poznajú slovenské kiná minimálne zo skvelého westernu Proposition ku ktorému napísal scenár Nick Cave. Aj vtedy aj tentoraz je kostrou príbehu cesta. Nie je to však len cesta, ktorú musia nájsť Lady Ashley a Drover pre svoje stádo dobytka, ale v prvom rade jeden k druhému a ku chlapcovi, ktorý ich spája. 


Iste, nie je to cesta nijak objavná, aspoň z hľadiska cieľa. Osud muža a ženy na pozadí veľkých spoločenských udalostí sme už videli veľakrát. Po tejto ceste kráčali už mnohí. Jedni nám zanechali večné Odviate vetrom, iní populárne Vtáky v tŕni a ďalší zástup zabudnuteľných príbehov. Tak ako mnohokrát, aj tentoraz záleží viac na formálnom „ako“, než na obsahovom „o čom“. Bude Austrália večná? Bude na čas populárna? Alebo uschne v púšti priemernosti?
Môj názor je, že k večnosti jej podstatný kus chýba. Napriek veľmi slušnému hereckému obsadeniu a vizionárskej povesti režiséra. Čiastočne je to práve absenciou režisérskeho vizionárstva a čiastočne tým najpodstatnejším – príbehom. Baz Luhrmann (okrem réžie je autorom námetu a spoluautorom scenáru) ctí príbeh, vkladá ho mnohokrát do úst svojich postáv, aby nás upozornil, že príbeh je to najdôležitejšie. Žiaľ, on sám sa v ňom trochu stráca. 


Je vidieť, že toho chce vypovedať mnoho, a že napriek hodinám slov a obrazov nestíha vypovedať všetko. Zároveň však príbeh chvíľami stráca tempo a celý záver s druhým dejovým vyvrcholením pôsobí viac ako apendix, než skutočná pointa filmu. Hravosť a nápady z úvodnej časti (roztomilá kengura) postupne prekrýva hojnosť výrazných citových expresií. Z môjho pohľadu pritom základným problémom nie je práca s klišé, ale skôr (ne)schopnosť spútať všetky prúdy príbehu do jedného silného toku, ktorý by plavca strhol a nepustil.
Obraz a zvuk - domény zahaľujúce príbeh do filmového šatu pôsobia .... patrične. To znamená, že nie sú ani úžasné, ale ani na prekážku príbehovej línii. Neberú dych ani pozornosť. Nie je to málo, no opäť mám pocit, že toho mohlo byť viac. Obzvlášť kamera, strih a réžia akoby ubiehali opačným smerom, ako film sám. Zatiaľ, čo príbeh postupne rastie a graduje, kamera sa skôr postupne uťahuje do ústrania. Obrazovo najmagickejšia mi prišla prvá polhodina s predstavovaním hrdinov a miest. Ako rástla potreba pracovať s digitálnymi trikmi, tak sa kúzlo obrazu zmenšovalo, a meno svojho autora pripomínalo iba občasnými hrami s farbou a prostredím. A to doteraz netuším, či tvár Nicole v aute smerom na farmu, bola autorským zámerom, alebo tichým štrajkom maskérov. 


Vraví sa, že Nicole Kidman prináša v poslednom čase svojim filmom smolu. Od úžasného výkonu v Hodinách a v Dogville už ubehol nejaký ten rok a Tlmočníčka, Invázia, či Zlatý Kompas dopadli viac či menej rozpačito. Ani raz pritom nemožno jej výkonu vyčítať niečo konkrétne, ani raz však zo svojej úlohy nevytvorila nezabudnuteľnú a živú postavu. David Wenham (Faramir v LOTR) a najmä Hugh Jackman (Wolverine v X-menoch) si svoje postavy užili viditeľne viac, zvlášť pri pohľade na Jackmana mi opakovane prebehlo hlavou, ako by vyzerala jeho verzia Chodca v Tolkienovom epose. Všetkých však svojím výkonom uhranul Brandon Walters v úlohe rozprávača. On a jeho privolávanie je tým najlepším, čo režisérov príbeh vykúzlil.
Austrália mala byť magický film. Výpoveď slávnych Austrálčanov o ich milovanej krajine. Príbeh o prerode národa, o láske, o pomerení sa s Aborigéncami. Austrália si toho nabrala na plecia mnoho a aj keď všetko neuniesla k úplnej spokojnosti, stále je to poctivý kus príbehu, ktorý stojí za to vidieť.
Australia (USA, 2008, 170 min.) Réžia: Baz Luhrmann. Scenár: Baz Luhrmann, Stuart Beattie. Kamera: Mandy Walker. Strih: Dody Dorn, Michael McCusker. Hudba: David Hirschfelder. Hrajú: Nicole Kidman, Hugh Jackman, David Wenham, Bryan Brown, Brandon Walters