Slovenských divákov do kín najviac láka akcia, napätie a dobrodružstvo. To všetko vraj ponúka aj ďalší francúzsky "hollywood", tentoraz o jednom zlodejovi - gentlemanovi. Ako to s ním však nakoniec dopadlo?

Na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia žil a veľmi aktívne fungoval zlodej všetkých zlodejov Arséne Lupin. Okrem gentlemanských zvykov a vždy dokonalého imidžu sa držal aj základného hesla - nikdy nikoho nezabiť. Na prelome dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia začal svoju kariéru francúzsky režisér a scenárista Jean-Paul Salomé. Okrem hollywoodskych formálnych zvykov a vždy dokonale odstrašujúceho scenára sa držal aj základného hesla - len nikdy preboha nenakrútiť pozerateľný film. A svoj sľub drží, ako správny skautík bobríka mlčanlivosti, dodnes. 


Po žalostnom výkriku do tmy a hereckej inkvizícii Sophie Marceau z pred 4 rokov s názvom Belphegor - Fantóm Louvru, Salomé akosi stále nepochopil, že filmová surovina má celkom rada, ak sa na ňu nanáša niečo, čo má aspoň základné prvky logiky a myšlienok, a pripravil už určite nedočkavým divákom, ďalšiu filmovú lahôdku. A o žiadnom šetrení nemôže byť reč. Za 23 miliónov euro spracoval klasický príbeh literárneho diela spisovateľa Maurice Leblanca, ktorého prvé filmové spracovanie má už pomaly sto rokov. Pohľad režiséra Salomého sa tentoraz upriamil na legendárneho zlodeja cez jasne definovanú prizmu - nie je dôležité čo sa na plátne deje, ale ako sa to deje.
Arséne Lupin (Romain Duris) odníma bohatým dámam všetko cenné a blýskavé s veľkorysosťou Robina Hooda, dedukciou Sherlocka Holmesa a šarmom Dona Juana (kreatívne premyslená veta  za ktorú si distribútor rozhodne zaslúži pochvalu), a pred zákonom sa vždy ukrýva na zámku svojej krásnej milenky Clarisse (Eva Green). Zlodej džentlmen, vášnivý dobrodruh, nenapraviteľný zvodca a chameleón, ktorého umenie prevleku ohromovalo jeho priateľov, nepriateľov i obete. Osud však dostihne aj jeho, a Arsene bude potrebovať všetok svoj talent, keď sa vďaka svojej povesti stane hlavným podozrivým zo spáchania série odvážnych krádeží a chladnokrvných vrážd.


A Salomé sa stal hlavným podozrivým zo sprznenia literárnej predlohy. Scenár je totiž to najhoršie, čo na vás vykukne, hneď ako si usadnete v šere kinosály. Toľko zmätku a nezmyslov som na plátne už nevidel skutočne veľmi dlho. Hlavný hrdina sa nezastaví ani v jednom obraze, stále je čo riešiť, poprípade koho okradnúť. Motivácia je ospravedlnená túžbou po peniazoch, čiže byť každý deň v ohrození života je úplne normálne. Najviac smutné na tom však je, že zmysel pre vtip a vypointovanie scén prešiel pri Salomém totálnou deratizáciou. Ak sa budete zabávať tak jedine na tom, že si pripustíte teóriu zámernej nedokonalosti. Vzniká tu potom potenciálna možnosť, že to čo pokladáme za nedokonalé/zlé, dosiahne takej intenzity, že prídu na rad otázky spochybňujúce tak očividné vymknutie sa filmu z pod kontroly, až nakoniec začnete uvažovať nad tým, či to celé vlastne vôbec nie je neuvedomelé, ale zámerné.  
Príbeh o Arsenovi a jeho kriminálne-mysterióznych zážitkov spojených s hľadaním bájneho kráľovského francúzskeho pokladu a trojice zlatých krucifixov, je nakrútený v štýle tzv. francúzskej postmoderny, pre ktorú ja osobne používam presnejší výraz - francúzsky hollywood. Najvýraznejšie sme sa s jeho štylizáciou mali možnosť stretnúť vo filmoch Bratstvo vlka či Purpurové rieky. Arséne Lupin však v ničom nezaostáva a neustále lietajúca a švenkujúca kamera, stroboskopický strih a gýčovitá epickosť, sú rovnako jeho základnými atribútmi. Všetko ostatné, logikou a zábavnosťou deja začínajúc, po nekonečnú a rozťahanú minutáž končiac, nie je dôležité. Jednou vetou - 131 minútový výkal v celofáne.   
Arsene Lupin (Francúzsko/Taliansko, 2004, 131 min.) Réžia: Jean Paul Salomé. Scenár: Jean Paul Salomé, Laurent Vachaud. Kamera: Pascal Ridao. Hudba: Debbie Wiseman. Hrajú: Romain Duris, Kristin Scott-Thomas, Pascal Greggory, Eva Green, Robin Renucci