Poriadna vianočná česká rozprávka? Mýtus 21. storočia? Želanie, ktoré sa naplnilo? To všetko a ešte niečo s moderným nádychom navyše...

Žáner česká rozprávka je vo filmovom svete samostatnou kapitolou, ale počas posledných rokov nebol veľmi napĺňaný. Snaha o Vorlíčkovu renesanciu z 90. rokov je fuč, Troška sa preorientoval z rozprávok na Kameňáky a tak musí česť zachrániť občas Česká televízia s malorozpočtovým projektom na štedrovečerný stôl. Ale vlani to bolo trošku inak... Anjel Pána dorazil do českých kín a nie je to až taký nezaujímavý počin.
Prvá línia sa točí okolo času pred Štedrým dňom, keď sa v nebi všetci chystajú na veľké oslavy narodenín Ježiška. Pečú sa koláče, nacvičujú sa koledy a ani Traja králi nechcú ostať pozadu a pripravujú dar. Všetci majú určitú prácu, iba anjel Petronel (v skvostnom podaní Ivana Trojana) si pripadá zbytočný a navyše má od narodenia dar nešikovnosti, pretože všetko, čo má vykonať, aj tak pokazí. Pritom si však nevie priznať chybu a stáva sa tŕňom v oku v celom nebi. Len sám Pán Boh (Jiří Bartoška) mal vedieť, že to s Petronelom nemôže dopadnúť dobre, ale vo svojej nebeskej láskavosti mu zveril na 24 hodín zaujímavú úlohu – strážiť nebeskú bránu namiesto svätého Petra. Lenže za necelý deň narobil Petronel viac problémov ako ostatní za celý život. Pán Boh stratí trpezlivosť a Petronel putuje na zem, aby napravil dušu jedného hriešnika. Ak sa mu to nepodarí, skončí v pekle...


Druhá línia nadviaže hneď na prvú v momente, keď sa Petronel ocitne na Zemi ako žobrák a ide hľadať hriešnika. Jeho sprievodcom je čert Uriáš (ktorý čiastočne aj hrou mariáša pri nebeskej bráne zapríčinil, že Petronel skončil na Zemi) a obaja putujú predvianočným krajom a spoznávajú aj zákutia ľudských vlastností, túžob, lásky a cností.
Obe línie pochopiteľne patria jednému projektu. Hneď na začiatku filmu pochopíte, že toto nie je očividne obyčajná rozprávka, ale chce fungovať trošku ako Shrek. To jest byť rozprávkou, ale zároveň si uťahovať sama zo seba. Resp. je servírovaná súčasnému divákovi a v oboch líniách sa ho snaží osloviť moderným spôsobom. To sa na scenári prejavuje najmä hláškami protagonistov. Napríklad nebo je poriadne modernizované a je celkom pravdepodobné, že môže odhodlaných kresťanov aj mierne pobúriť a naopak, potešiť trošku ateistov humorným poňatím. Lebo keď Pán Boh horekuje „panebože“ a všetci sa správajú až satiricky (ale pritom milo ako sa na nebo patrí), nemusí daný štýl každému vyhovovať, ale je aspoň zábavný a to ide predovšetkým aspoň v prvej línii.
Druhá línia je už trošku komplikovanejšia a začne stúpať počet osôb na plátne, dianie sa trošku zhutní a mení sa aj vyznenie. O humor samozrejme neprídeme, pretože Petronelovo putovanie s jeho rečičkami a najmä činmi jednoducho musí byť zábavné. Ale popri tom sa môžete tešiť na spoznávanie ľudí Petronelovými očami a aj nejakú lovestory. 
Vyzerá to ako bežná česká rozprávka a veru nič iné ani nemusíte čakať. Ale scenár neraz ožíva a sprístupňuje sa divákovi spomínanou kombináciou známeho prostredia (i diania) a nových moderných prvkov. Pripomína to paródiu, ktorá je typická pre súčasné dianie, ale o päť rokov už nemusí fungovať (viď. narážky na Superstar a podobne). Ale netreba zabúdať aj na chválu – šablonovitá česká rozprávka si určité oživenie zaslúžila a scenáristka ho pripravila výborne. Režisér Jiří Strach však tiež nesie nemalý podiel na slušnej kvalite dielka – najmä pri trošku dramatickejších scénach. A najmä vie ukázať cit pre niektoré scény, ktoré patrične vyznejú na veľkom plátne s hudobným sprievodom symfonického orchestra. Áno, pozitívny dojem dodáva aj audiálna zložka.


Ba čo viac, audiálna zložka je lepšia ako tá vizuálna. Lebo už prvé scény v nebi jasne ukazujú, že tento projekt bol očividne určený pôvodne pre televíznu produkciu, ale zrazu niekto dostal nápad, mierne navýšil rozpočet a rozhodol sa ísť s filmom do kín. Je to cítiť – trikov je málo, exteriérom chýba určitá bohatosť (preto je aj Petronel žobrák a pohybuje sa skôr po vidieku) a bluescreen je zreteľný, hoci tvorcovia chceli niekoľkými obláčikmi a modrým pozadím navodiť ľahko nebeskú atmosféru. Je to škoda a navyše na veľkom plátne tieto detaily a chudobné prostredie dosť vyznievajú. Nič však nie je stratené – po 15 minútach si zvyknete a aspoň zvukový sprievod vám kinoatmosféru bude vlievať do vašich zmyslových orgánov.
Pokiaľ českí bratia vedia popri slušných rozprávkach ešte niečo zvládnuť, je to herecké obsadenie. Ivan Trojan nehral za posledných 5 rokov v žiadnej slabej roli a ani anjel Petronel mu vo filmografii škodiť nebude, skôr naopak. Jeho smoliarsko-šupácke umenie určite oceníte. Osobne však chválim aj ďalšie party nebeského obsadenia – od Jiřího Bartošku, Veroniku Žilkovú po Kláru Issovú. Pri putovaní na Zemi si cením najmä čerta Uriáša v podaní Jiřího Dvořáka, ostatní herci odohrajú slušný štandard.
O Anjelovi Pána sa dá napísať, že je slušnou českou rozprávkou. Ba čo viac, za posledné roky ide o rozprávku s výbornou atmosférou, ktorá sa miestami približuje klasickým hitom spred 30 či 50 rokov. A to nie je málo napriek menšiemu rozpočtu a občas rozpačitému pohľadu na prázdnejšie plátno. Ivan Trojan & spol. si však prichystali solídne predstavenie, ktoré si svoj kúsok chvály zaslúži. Akurát je škoda, že sa k nám dostáva až v januári, keď je vianočná atmosféra nadobro fuč...
Anděl Páně (ČR, 2005, 90 min.) Réžia: Jiří Strach. Scenár: Lucie Konášová. Kamera: Petr Polák. Hudba: Miloš Bok. Hrajú: Ivan Trojan, Jiří Dvořák, Josef Somr, Oldřich Navrátil, Jana Štěpánková, Zuzana Stivínová, David Švehlík, Zuzana Kajnarová, Jiří Bartoška, Klára Issová, Anna Geislerová