Svojho času Luc Besson vyhlásil, že nakrúti iba desať filmov. Vraj sa každý režisér postupne začne opakovať a neprinášať nič nové. K tejto informácii som sa dostal približne v období, keď vznikla Johanka z Arcu. A aj keď som z nej vôbec nebol nadšený, prišlo mi ako škoda, že Besson nakrúti už iba dva filmy...

Odvtedy prešlo dlhých šesť rokov. A veľa sa toho zmenilo. Besson filmy nenakrúcal, ale ich písal a produkoval. Zväčša išlo o smutné prešľapy a stalo sa povinnou výbavou recenzie nariekať, že Besson scenárista sa Bessonovi režisérovi nemôže pozrieť do očí. Až to konečne prišlo. Besson zrežíroval svoj nový film.
Životný príbeh Andrého (Jamel Debbouze) je plný klamstiev (aj voči sebe), neúspechu a neustáleho zbesilého úteku pred niečím. Mení mladého muža v trosku, ktorá nakoniec stojí na jednom z parížskych mostov a chce ukončiť svoju mizernú existenciu. Čosi, alebo ktosi, má však iné plány. André nakoniec skáče do vĺn nie aby zomrel, ale aby zachránil mladú ženu. Dvaja ľudia, navonok veľmi odlišní, začnú – takpovediac – zachraňovať život jeden druhému. Stávajú sa sebe navzájom – ochranným anjelom.


Takto načrtnutý dej Angel-A znie (aspoň mojím ušiam) pekne a zaujímavo. Pravdou však je, že v príbehu Andrého a Angely to častokrát škrípe a zadrháva. Celý film pôsobí značne nevyvážene a veľmi pekné scény sú vzápätí nasledované prázdnymi, povrchnými. Akoby Besson úplne presne netušil, čo vlastne chce svojim dielom povedať. Len tak si vysvetľujem, prečo sú miestami podarené dialógy (áno scenár je Bessonov) a vtipné či úprimné pasáže, ponorené do množstva povrchných scén a do príbehu, ktorý žiaľ treba označiť za priemerný, resp. nedotiahnutý. 
Jednoducho občas Besson miesto toho, aby nám dal precítiť situáciu, celkom popisne, formou dialógov, nám „oznamuje“, čo treba cítiť. V podstate ani na chvíľu nám neponúka smutné mystično Neba nad Berlínom (ak hovoríme o anjeloch a ľuďoch) a ani jeho ústredná dvojica si nedokáže podstatnú časť filmu udržať svoju mystériu. Zatiaľ čo trebárs v Magickej hlbočine (ktorá vlastne tiež bola o dvoch postavách – slovo ľudia by možno úplne nevystihovalo Jacquesa Mayola) mali postavy Rena a Barra dostatok charizmy, aby vo svojej odlišnosti fascinovali diváka a vtiahli ho do svojho sveta. André a Angela to však nedokázali. Ich protipólovosť bola síce „okatá“ – (výškový rozdiel mi občas vyslovene prekážal a pôsobil rušivo ako nevydarený kamerový trik), ale akási plochá.
Nie som si istý, či je to vina hercov. Rie Rasmussen pôsobila pomerne nezemsky, čo bola jej úloha (na prvý pohľad vám bude jasné, že Bessonova predstava o dokonalej žene je ustálená, podobnosť s Millou Jovovich je viac ako náhodná :) ) a nemyslím si, že by bola nepresvedčivejšia ako trebárs Keira Knightley v druhých Pirátoch. No a Debbouze známy z Amélie a z otrasného Asterixa 2 jednoznačne patrí k zaujímavým francúzskym hercom. Práve na jeho postave a na jeho tvári stála veľká časť filmu a niektoré situácie zvládol veľmi dobre. Či už zapíjanie „zarábania“ v bare, prežívanie úspechov v biznise (dostihy) alebo duševná samo-očista pred zrkadlom, patrili k veľmi dobrým scénam. Žiaľ aj Rasmussen aj Debbouze mali výrazné výkyvy a najmä záver filmu je jasným dôkazom, že za ne môže v prvom rade autor snímky. Keď raz totiž hovoríte klišé a patetické frázy, veľa toho nezachránite.


Film sa prezentuje veľmi peknou kamerou Thierry Arbogasta (Piaty Element, Johanka z Arcu), ktorá popri zaujímavých obrázkoch z Paríža, občas hodila aj mimoriadne pekný kúsok z hľadiska nápadu a realizácie. Či už ide o záber s krídlami sochy vo Franckovej pracovni, alebo už spomínaná scéna pred zrkadlom. Nemôžem si však pomôcť a ešte raz musím spomenúť fyzickú disproporciu hlavných hrdinov. Napriek tomu, že bola prirodzená a že odzrkadľovala rozdiel medzi vonkajškom a vnútrom hlavného hrdinu, v niektorých momentoch mi zásluhou kamery vyslovene vadila.
Prekvapením pre Bessonových fanúšikov je neúčasť Erica Serru ako hudobného skladateľa. Je to žiaľ mínus tohto filmu. Anja Garbarek, dcéra Jana Garbareka (veľkého hudobníka ako som bol upozornený) film veľmi nepotiahla.
Angel-A je čiernobiely. Jeho hodnotenie také nie je. Nemôže byť, pretože je príliš rôzny. Keď už chcete mávnuť rukou, tak sa vás na okamih príjemne dotkne, a keď chcete dotyk opätovať, tak vás odmávne. To, koľko si toho vo filme nájdete, záleží aj na vás, pre mňa je to v konečnom dôsledku trochu málo.
Besson svojho času povedal, že nakrúti 10 filmov. Angel-A je deviaty a v postprodukcii je už rozprávka Arthur and the Minimoys. Vzhľadom na to, že od Piateho elementu to s ním vlastne ide dole kopcom, je to asi dobre. Piaty element mám ako rozprávku rád. Ale zdá sa, že Magickú hlbočinu, Nikitu a Léona nám už nenakrúti. A zbytočné filmy tvoriť nemusí, na to sú aj iní...
Angel-A (Francúzsko, 2005, 90 min.) Réžia: Luc Besson. Scenár: Luc Besson. Kamera: Thierry Arbogast. Hudba: Anja Garbarek. Hrajú: Jamel Debbouze, Rie Rasmussen, Gilbert Melki, Serge Riaboukine, Akim Chir, Eric Balliet, Venus Boone