S nenápadnými či lacnejšími filmami v kinách je to ako s nenasadenými hráčmi na tenisovom turnaji. Nemajú spravidla veľké šance, ale občas sa podarí pretĺcť pár kolami či potrápiť nejakého favorita. Každý film si zaslúži rovnakú štartovaciu pozíciu ako daný hráč, akurát má väčšie prekážky ako iné.

Amityville: Prebudenie chce silou mocou nadviazať na legendu – a má to nesmierne ťažké. Tento film sa v USA preslávil násobným odkladaním premiéry, pričom posledný odsun prišiel sotva 10 dní pred štartom. No produkčne ho zastrešuje Jason Blum, čo sčasti signalizuje, že by mohol niečím zaujať. Nie všetko od Bluma sa hladko uchytí a pri tomto filme sa zrejme strihalo, pretáčalo a skúšalo neustále.
Pritom pri čítaní scenára si zrejme nejeden tvorca musel povedať, že film obsahuje všetko potrebné. Je tu priestor pre mystérium, vysvetľovanie, postupnú hrôzu, šancu vytvoriť nové ľakačky a vysvetliť pár nových elementov alebo spojitostí. Vidieť to na prvej i druhej tretine – keď sa objaví nová vlastnosť u protagonistu alebo iný spôsob komunikácie, okamžite je využitý podľa očakávaní. Súčasne to však môže signalizovať aj niečo iné: scenár písal niekto na prvý pokus tak, že je strašne ľahko čitateľný.
KINEMAVIDEO4426.
Posúďte sami. Do toho istého domu, kde sa v roku 1974 odohrali známe vraždy sa nasťahuje mama s dvomi dcérami a synom v kóme. A je zrejmé, že sa tu začnú diať nadprirodzené javy a vy v desiatej minúte tušíte, kam sa bude uberať. Zámerne nepíšem spoilery, ale keď si spojíte dva potrebné prvky...
A to je úplne všetko. Nový Amityville má výrazne priamy dej, kedy všetky ostatné scény iba zdržujú od hlavnej línie odohrávajúce sa v dome. Momenty mimo neho by mali slúžiť na vydýchnutie medzi hrôzou, sú takou malou sondou do života trpiaceho dievčaťa. Občas sa dozvieme niečo z jej minulosti a ak si všimnete podozrivé správanie mamy (i tety) v úvodnej či nejednej ďalšej scéne, zbystríte zrak.
Prítomnosť chlapca v dome nie je samoúčelná, všetko sa deje v potrebnom čase (nezabudnite na náš, dnes už legendárny, preklad jedného Amityville hororu – 3:15 zomrieš) a okolo tvorcovia majú šancu vyľakať vás či doplniť bizarnú vedľajšiu postavu (doktor sa fakt správa zvláštne a najviac zdržuje).

Amityville ako horor má osvedčené schémy i prvky. Tu na vás niečo bafne v okne, musíme ísť aj do pivnice (nedobrovoľne, nie samoúčelne), málokedy si hrdinovia koledujú o príručku, do šlamastiky sa vlastne dostali sami. A režisér často využíva náznaky, tu v zrkadle, tam niekde za závesom. Nepôsobí to zo začiatku zle a paradoxne viac som sa ľakal (tri razy, to je dobrý priemer) v prvej polovici ako druhej. Finále je očakávané a odohrá sa s vyššou intenzitou, no film málo graduje. Ešte má aj viditeľné chyby. Brutalita je na pomerne nízkej úrovni a ani psychologický nátlak na diváka sa nekoná.
Najviac zobrazuje problémy samotná hudba. Skladateľ menom Rob ani nevie, čo má či chce skladať. Raz využíva chorály, inokedy dunenie, potom pomaly elektroniku a inokedy iba zvuky. Je to úplne nezosúladený soundtrack, ktorý svedčí o tom, že sa skladal na viac ráz alebo ho zložil začiatočník.

A tak pôsobí celý film. Viditeľne odkazuje na minulé dianie i klasiku (paradoxne neraz sa hrdinovia sami zastavia pri dumaní nad úplnými blbosťami v kontexte, čo pridáva filmu nečakaný nadhľad), ale nevie naň poriadne nadviazať. Potom nemajú šancu zaujať ani herci (Bella Thorne v nejednej scéne behá v nohavičkách, aby mužský divák nezachrápal okamžite, Jennifer Jason Leigh je stále čudná), ani drobné nápady. Rozširovanie série sa takto nekoná a málokto si bude priať ďalší film.
Nie je tu dosť ľakačiek. Scenár je veľmi jednoduchý. Herecké výkony priemerné. Hudba strašne slabá. Toto by nezvládol žiaden producent, ale malé víťazstvo tu je – po 2,5 roku sa čakanie končí a film má dátum premiéry. U nás skôr ako v USA, kde pôjde na chvíľu len na Halloween.
Amityville: The Awakening (USA, 2017, 85 min.)Réžia: Franck Khalfoun. Scenár: Franck Khalfoun. Hrajú: Jennifer Jason Leigh, Bella Thorne, Cameron Monaghan, Taylor Spreitler