Je nezvyčajné ísť do kina na špionážny triler o nájomnom zabijakovi a namiesto akčných scén a medzinárodných kulís dostať ubíjajúcu drámu odohrávajúcu sa v talianskej dedinke. Nie všetky prekvapenia sú príjemné a zdalo by sa, že Američan hľadá umenie vo vákuu.

Holandský fotograf a režisér Anton Corbijn si urobil meno spoluprácou so skupinou Depeche mode. Do sveta filmu ho ale katapultoval životopis speváka anglickej skupiny Joy Division s názvom Control, ktorý je rovnakou mierou fascinujúci ako deprimujúci. Režisér sa aj tento raz rozhodol postaviť film na psychologickom rozklade jeho hrdinu, avšak s rozdielnym úspechom.


 Nájomný vrah je nútený utiecť zo Švédska po tom, čo zabil svoju priateľku. Jeho zamestnávateľ trvá na tom, že nemôže ostať v Ríme a poradí mu, nech sa uchýli do dedinky v talianskych horách. Tie by mu mohli ponúknuť zaslúžený odpočinok. Zoznámi sa tu s katolíckym kňazom a zaľúbi do prostitútky. Ale keďže v jeho živote nie je miesto pre šťastie alebo lásku, dostáva novú prácu. Navyše sa v dedinke začínajú zjavovať podozrivé osoby.

Ešte prekvapujúcejší ako zámer filmu je ale vrcholne nesympatický a minimalistický výkon Georgea Clooneyho, ktorého herecká kariéra je založená na usmiatych elegánoch. Jeho Američan je zamračený, nevyspytateľný, s kamennou tvárou. Väčšinu stopáže svoj výraz nezmení, zmena príde až s príchodom jeho femme fatale.


Film sa vyžíva v chladnej, často paranoidnej atmosfére. Štýl rozprávania zvolil pomalší, (ba až slimačí) využívajúc vkusné, premyslené zábery prostredia. Na dynamickosti mu uberá malé množstvo hudby od nemeckého skladateľa Herberta Grönemeyera. Dojem sa snaží umocniť tichom a izolovaným prostredím dedinky v horách. Tieto prvky zároveň úmerne dodávajú filmu nepredvídateľnosť a napätie. Toho ale nie je tak veľa, aby sme sa nezačali nudiť.
Najzaujímavejšími časťami filmu sú paradoxne rozhovory medzi zabijakom a katolíckym kňazom, ktoré nás zanechávajú v neistote, či pravá identita Američana nebola prezradená. Možno sa ešte pár krát vydesíte pri nočných prechádzkach po úzkych uličkách, ale to je tak všetko. Na to, ako pôsobivo režisér film otvoril, sú nasledujúce takmer dve hodiny iba vatou.


Má ale Američan nejakú výraznú myšlienku, kvôli ktorej by ste ho nemali zmeškať? Bohužiaľ, nie. Zameriava sa iba na osamelosť hlavnej postavy a neistú atmosféru. Okrem toho, že Corbijn plnou silou demonštruje svoje režijné zručnosti, je táto dráma zúfalo neatraktívna. Jej hlavným rysom je nerovnováha. Forma utláča obsah. Dialógy a celkovo hovorená reč ustúpila profesionálnym záberom tvárí, či prírody.
Považujem ho za pseudoumenie, ktoré na jednej strane obsadilo superhviezdneho Georgea Clooneyho, na strane druhej sa ide dištancovať od komercie a tváriť sa na hlboký klubový film. Verím, že si Corbijn v určitom bode uvedomí, že so slabým príbehom dostihového koňa nevyšľachtí a že jeho nasledujúci film bude opäť hodný pamätania, tak ako Control.
The American (USA, 2010, 105 min.) Réžia: Anton Corbijn. Námet: Martin Booth – román A Very Private Gentleman (1990). Scenár: Rowan Joffe. Kamera: Martin Ruhe. Strih: Andrew Hulme. Hudba: Herbert Grönemeyer. Hrajú: George Clooney, Violante Placido, Thekla Reuten, Paolo Bonacelli, Johan Leysen, Irina Björklund