Johnny Truelove (Emile Hirsch) má okolo dvadsať rokov a celkom úspešne sa so svojimi kumpánmi živí predajom drog. Ich život plynie v rytme divokých večierkov, konzumácie drog a zdanlivo pohodlných a bezproblémových dní pri hracích konzolách či bazénoch na dvoroch luxusných domov. Jeden z Johnnyho zákazníkov, Jake Mazursky (Ben Foster), mu však dlhuje peniaze a nie je schopný zaplatiť. Johnny na oplátku (viac-menej „náhodne“) unesie jeho mladšieho brata Zacka (Anton Yelchin). Zverí ho do svojskej opatery kamarátovi Frankiemu (Justin Timberlake), aspoň do momentu, kým vymyslí, čo ďalej...

Alpha Dog je nakrútený na základe skutočných udalostí. Akokoľvek otrepane táto fráza znie, tentoraz sa za ňou skrýva niečo viac ako len marketingová stratégia. Film vychádza zo skutočného prípadu, ktorý dodnes nie je uzavretý a doriešený. Hlavným aktérom „predlohy“ bol Jesse James Hollywood. Ten sa stal najmladším medzi desiatimi najhľadanejšími zločincami na zozname FBI. Filmového spracovania jeho príbehu sa ujal režisér Nick Cassavetes (syn legendy amerického nezávislého filmu Johna Cassavetesa a herečky Geny Rowlandsovej), známy slovenskému divákovi vďaka sociálnej dráme John Q. K dispozícii mal množstvo materiálov týkajúcich sa prípadu – súdne správy, výpovede svedkov, profily obžalovaných a tak ďalej. Aký film sa s takýmito východiskami dá nakrútiť? 


Cassavetes pracuje s prípadom zvláštnym spôsobom. Do úloh mladých postáv obsadil pomerne neopozerané tváre (s výnimkou Justina Timberlaka, ktorého výkon veľa kritikov chváli, a Emila Hirscha - Jay Adams z Legiend z Dogtownu). V tomto možno badať dvojakú tvár celého projektu: na jednej strane snaha o určitú autenticitu, na strane druhej snaha zaujať čo najširšie publikum (na plagáte „žiari“ polonahý Timberlake so sloganom: „Poď, prejdeš so mnou peklom.“). A skutočne, Alpha Dog trpí týmto neduhom. Na jednej strane sú udalosti vo filme prezentované „objektivizovane“. Rozprávanie predostiera jednotlivé akcie a konanie postáv nezainteresovane, s odstupom: nijakým spôsobom nekomentuje to, čo postavy robia. Medzi filmom a divákom sa vytvára zvláštna bariéra: na jednej strane by sa mladý divák mohol pomerne ľahko vidieť v postavách, ktoré sleduje, v ich životnom štýle, na druhej strane je tu moment zločinu, ktorý spôsobuje divákovu dištanciu. Do filmu tak nie je možné preniknúť, vcítiť sa do konania ani skúmať motivácie.
Divák sa tak ocitne v úlohe nezaujatého, nestranného a tým pádom (snáď) objektívneho pozorovateľa udalostí. Ako sme už spomenuli, Alpha Dog má aj druhú stránku. Jeho v istom zmysle problematickým momentom je, že postavy akoby vypadli z hip-hopových videoklipov, na ktorých je súčasná generácia odchovaná. Všetci sú strašne „cool“: ozdobení ťažkými šperkmi, tetovaniami po celom tele, rozprávajú „drsným“ slangom. Je Cassavetesovým plusom, že tieto postavy zachytáva mimoriadne nezúčastnene. No napriek tomu sú v istom zmysle štylizované, čo narúša spomenuté autentifikujúce prvky. 


Aby sme uviedli konkrétny príklad, spomeňme obsadenie Justina Timberlakea. Obsadenie popovej hviezdy prvej triedy do filmu, ktorý má byť vernou rekonštrukciou skutočného zločinu, je, ako sme už naznačili, dvojaký ťah. A hoci Timberlake nie je v tomto prípade výrazne slabším článkom v hereckom ansámbli, napriek tomu je problematický. Ako prijať osobu s určitým „mediálnym“ obrazom v kvázireálnej úlohe, ktorá je navyše od oného mediálneho obrazu na hony vzdialená? Ide tu čisto o marketingový ťah alebo o niečo iné? Osobne sa prikláňam ku kladnej odpovedi. Ak do úvahy pripadá podobnosť s účinkovaním Eminema vo filme 8 mile, je na mieste uviesť prirovnanie na správnu mieru. Curtis Hanson pracoval s mediálnym obrazom Eminema vysoko uvedomele, reflektoval ho, čo sa prejavilo v čiastočne „biografickom“ ladení snímky. V Alpha Dogu však nič podobné nesledujeme, účasť Timberlaka na projekte je v tomto zmysle sploštená.
To však nie je jediný problém filmu. Ako sme už spomenuli, Cassavetes sa snaží pristupovať k látke nezaujato, s odstupom, vytvárať dojem autenticity a objektivity. To sa mu v istom zmysle darí vďaka ignorácii žánrových postupov (najmä dramaturgických). Dramatické rozvíjanie zápletky je nahradené prostou následnosťou situácií. Z tohto hľadiska, snaha o gradáciu v rozhodujúcom momente (vraždy mladého Mazurskeho) pôsobí ako päsť na oko, vymyká sa z celkovej koncepcie dramaturgie. V tomto momente sa akoby tvorcovia snažili diváka zaangažovať emocionálne, no vďaka predchádzajúcej rezignácii na tento akt sa to dosahuje iba ťažko. Odvážim sa tvrdiť, že táto scéna je vo filme absolútne zbytočná, je nezvládnutá z hľadiska dramaturgického zaradenia a vedenia (ne)hercov (tí prehrávajú až hrôza). 


Ďalším sporným bodom môže byť psychológia postáv. Zatiaľ čo vzťah Frankieho a Zacka je pomerne úspešne vykreslený, Johnny Truelove už ostáva trochu mimo, rovnako aj Jake Mazursky. Charaktery oboch sú nám predostierané bez možnosti pochopiť ich zvnútra, jednoducho sú konštatované. Niet dosť priestoru venovať sa všetkým zúčastneným, a tak voľba padla práve na spomenutý vzťah. Niežeby nebol zaujímavý, ale aj ostatné charaktery by si zaslúžili podľa môjho názoru o niečo viac scenáristickej pozornosti.
Alpha Dog je zvláštny film. Vymyká sa žánrovým škatuľkám, no nepresahuje ich s cieľom vysokoumeleckej výpovede. Jeho ambície sú niekde celkom inde. Ako taký, ostáva na pol ceste. Zaujímavý prípad dostal podobu, ktorá nie je až taká zaujímavá po filmárskej stránke. Z tohto hľadiska rozhodne zabodoval oveľa viac Fincherov Zodiac, ktorý sa do kín dostane už budúci týždeň. Avšak pre zaujímavosť, ako príklad nie celkom typického hollywoodskeho filmu, Alpha Dog rozhodne neublíži. 
Alpha Dog (USA, 2006, 117 min.) Réžia: Nick Cassavetes. Scenár: Nick Cassavetes. Kamera: Robert Fraisse. Hudba: Aaron Zigman. Hrajú: Bruce Willis, Matthew Barry, Emile Hirsch, Fernando Vargas, Vincent Kartheiser, Justin Timberlake