K Alite som pôvodne pristupoval s istou nedôverou, pretože americké spracovania japonskej mangy sa zväčša nepodaria a ako fanúšik tvorby z Nipponu, mávam výhrady k tomu, čo muselo padnúť za obeť jednoduchej vízii pre bežného diváka. Alita na pohľad (z prvej ukážky) vyzerala, že balansuje medzi dvomi svetmi a možno sa jej podarí dopadnúť na lepšiu stranu – a možno ju 122-minútová stopáž zmetie do typického výsledku.

Top správa na začiatok znie: nie je to prepadák ako kedysi Jupiter na vzostupe, ani pretočený Ghost in the Shell. Naopak, je tu veľa prvkov, ktoré potešia oba tábory – a na veľkom plátne v 3D Alita miestami berie dych.
Čím menej viete vopred, tým lepšie, lebo tento svet sa spolieha na veľa flashbackov, ktoré neradno prezradiť. Možno pár tipov: záhadný chlapík v plášti nájde na smetisku torzo dievčaťa. Rozhodne sa mu dať telo, oživiť ju a dá jej meno Alita. Zatiaľ nevie, odkiaľ jej mozog a srdce pochádzajú a ani ona sama si nevie prepojiť chute či spomienky s minulosťou. Spoznáva svet naokolo a rýchlo objavuje reálie: tu dole je Železné mesto, kde sú ľudia z rôznych končín sveta a tam hore je Salem, kde žijú iba tí bohatí a zo spodného sveta prúdi tovar.
KINEMAVIDEO4507.
Dole sa ľudia zabávajú športom menom Motorball (kombinuje preteky, korčule, loptu a vzájomné súboje a je riadne bizarný), pričom víťaz má šancu dostať sa tam hore. Po meste behajú lovci odmien a spočiatku nie je jasné, čo sú terče a kto je v bezpečí. Alitu čaká veľa výziev: spamätať sa, nadväzovať nové kontakty, bojovať, zahrať si Motorball a možno, možno sa raz vyštverať aj hore do Salemu...
Alita: Bojový anjel je ukrutne drahý film a je to vidieť od prvých minút. Musíte ho vidieť na veľkom plátne a ideálne v IMAX, kde sa striedajú efektným spôsobom scény v špeciálnom veľkom formáte (1,90:1) a klasike 2,35:1. Najprv je zábavne sledovať, kedy je ktorý formát použitý: exteriéry sú väčšinou obrovské, interiéry sa držia skôr v širokouhlej verzii. Obrovský žijúci svet vás od začiatku neprestáva fascinovať.

Na prvý pohľad sú tu bežné lokality ako veľké mesto, železná metropola, futuristické stroje či záchvev klasiky v podobe stánkov s jedlom. Inšpirácia Japonskom je sčasti zrejmá, no nie úplne v štýle Blade Runnera. Presvetlené mesto však má určite lepšie kúzlo ako ponuré atmosféry a navyše rok 2563 je skutočne silno využitý a cítite, že svet nechce iba navodiť smutnú bezvýchodiskovú auru, ale presvitá v ňom troška nádeje. Bonus je, že sa dostaneme aj za hranice metropoly, takže neostávame iba na jednom mieste v štýle Divergencie. Tento svet sa oplatí objavovať.
Plné zameranie sa na Alitu ako našu sprievodkyňu má svoje plusy i mínusy. Jej optikou (resp. nazeraním na jej snaženie) odhaľujeme ako všetko funguje a čo by sa tu dalo vyskúšať. Od pomarančov až po prvé preteky, nočné zakrádanie sa mestom, či poľovačku na ciele, boje v sebaobrane i v aréne alebo návštevu baru lovcov. Sú tu rozmanité vedľajšie postavy, ktoré sú výborne napísané – pri niektorých vám chvíľu bude trvať rozlíšiť, či sú úplne zlí, dobrí alebo stoja niekde uprostred – a majú ako zasiahnuť do deja. Obsadenie silnými hercami je zvládnuté: Mahershala Ali, Jennifer Connelly, Christoph Waltz sú výborní a dodajú scenáru lepšie vyznenie.

Pri ňom cítiť rešpekt i vychádzanie z japonskej predlohy, na ktorú Robert Rodriguez (Machete zabíja, Sin City, Planet Terror) tlačí viaceré americké nápady (najmä v akčných scénach), ale jeho akčný mix je celkom dobre pripravený. Spočiatku sa zdá, že vidíte nesúvisiace prvky a guláš minulosti, prítomnosti, ambícií či skrytých cieľov a viaceré postavy vám nezapadnú do koloritu. Ale vykryštalizujú sa pomerne rýchlo, v druhej tretine už chápete, čo kde scenár chce pretlačiť, už ste pripravení na ďalšiu jazdu alebo odhaľovanie.
Zmena priestorov, sekvencií, vkladanie postáv, všetko beží pomerne hladko a po hodine si uvedomíte, že film celkom dobre ubieha – a stále nemáte úplne jasno, kam by mal smerovať. Čo je obrovské plus, hoci niektoré tipy sa naplnia (povinná lovestory... valentínsky čas premiéry jej praje), iné zase nie. A samotný koniec je výborne zvládnutý a plesol som si s plezírom, lebo japonský štýl prevažuje nad tým, čo by asi vymysleli Američania. Prečo nie, jeho dramaturgia je iná a niektorých dostane.

Rozhodne treba ísť do kina, triky i akčné sekvencie sú úžasné. Rodriguez krotí divočinu, má kopu výborných nápadov, efektov, oblety kamier, dravosť akcií (zrejme mala Alita vyššiu prístupnosť a čosi musela obetovať v prospech PG-13, no rozpoltené telá sa sem dostali) a miestami zadržíte dych či precítite ťažkú emóciu v koži Ality. Pri nej sa musíte zbaviť predsudkov z polojaponského vizuálu a veľkých očí (spočiatku je dosť rušivý) a pekne dorazí do konca.
Je tu aj pár klišé, sú tu povinné momenty, ale stále prináša film kopu príjemných prekvapení a ako celok neurazí predlohu, fanúšikov, ani nováčikov. Slušný výsledok po tých rokoch prípravy!
Alita: Battle Angel (Kanada/Argentína/USA, 2019, 122 min.)Réžia: Robert Rodriguez. Scenár: James Cameron, Laeta Kalogridis, Robert Rodriguez, Yukito Kishiro - manga. Hrajú: Rosa Salazar, Christoph Waltz, Jennifer Connelly, Mahershala Ali, Ed Skrein, Jackie Earle Haley, Keean Johnson ...