Disneyho túžba expandovať každý rozprávkový svet pre niekoľko generácií naberá nové otáčky. Megaúspešná Alica v krajine zázrakov 3D si pýtala pokračovanie kvôli výnosom, ale v dvojke autori skĺbli veľké množstvo nápadov, tém a najmä pozadia postáv... až neostal pľac pre hlavný dej.

V roku 1874 sa kapitánka Alica plaví na lodi Zázrak z ďalekej Číny do Londýna, kde sa medzičasom zmenilo všetko. Majetkové pomery, pozícia jej rodiny, ešte aj odmietnutý nápadník si našiel nevestu a rozhodol sa Alici strpčiť život. Útek do krajiny za zrkadlom je východiskom z núdze i príležitosť stretnúť starých známych. Lenže Klobučník trúchli za rodinou a Alica mu tvrdí, že sa nedá vrátiť späť. Jedine že by sa vydala za Pánom času, ktorý má chronosféru poháňajúcu veľké hodiny a s jej pomocou by dokázala členov rodiny vrátiť. V tejto krajine by mohlo byť možné všetko, veď čas sa dá prekonať hravo, ak viete kedy a kam ísť. No po chronosfére túži aj Srdcová kráľovná...
KINEMAVIDEO3933.
Prvý diel Alice ťažil z 3D ošiaľu a správneho načasovania. Novinka chce priniesť späť známe postavy a ohúriť veľkými efektmi i témou času. No ak si spomínate, jednotka mala trable s epickým vyznením. Dvojka má silné momenty, na veľkom plátne vynikne a tiež sa borí s výzvou kompletného vyznenia. Málokedy sa hlásim k hodnoteniu typu „film má výborné epizódy, no nefunguje ako celok“, no toto je skvelá ukážka a pýtate sa: čo drží film pokope? Herci, efekty, občas dobrá hudba?

Civilná štvrťhodinka na začiatku nie je veľmi pútavá, hoci sa snaží ukázať stroskotanie lodí či efektný manéver. Potom Alica na trikrát prechádza cez zrkadlo-dvere-ďalší portál do iných svetov, kým sa dej na chvíľu nezastaví. Samotná pointa, že Klobučník je smutný a navnadí Alicu na krkolomnú misiu s časom, je ako-tak pochopiteľná. Výlet za Časom má čosi do seba (hoci je stále málo epický!). Keď začneme putovať do minulosti (a tu treba uznať, že o epické scény núdza nie je, hoci Interstellar z nich cítiť), už sa iba kopia spomienky, minulé línie, návraty – a súčasný dej príliš nenapreduje.
Približne v polovici filmu si odskočíme do civilu a späť do fantastického sveta. Doteraz hútam prečo. Na dej nemá skok dosah, všetci tápajú v spomienkach. To je najväčší problém: film nemá takmer žiadne nové elementy, iba ťaží z existujúcich. Nedáva ich do nového kontextu, načrtne líniu a ide sa rochniť do scén minulých, ktoré ovplyvnili dnešné postavy, no výlety umelo naťahujú dej. Ak bolo ich cieľom prehĺbiť náš záujem o charaktery, funguje čiastočne. Napríklad etuda v zimnom mestečku je krásne nasnímaná a má pointu. To stačí. Rovnako vyznejú ďalšie scény: efektne pripravené, odohrané a keď skončia, už ich mažete z hlavy.

Najlepším novým elementom ostáva Sacha Baron Cohen a jeho Čas. Ako ambivalentná postava, téma pre nespočetné vtipy na čajovej párty, ako lokalita i príležitosť pre nové postavy, ktoré si deti obľúbia. Všetko okolo marí tému. Ak by bol lepšie využitý, Srdcova kráľovná by nútene nemusela zasahovať.
Veľmi do vyznenia zasahuje slovenský dabing. Alžbetu Bartošovu vnímam ako objav Na vlásku, na Wasikovskú sa mi nehodí. Monika Hilmerová bola skvelá V hlave, ako Anne Hathaway mi neladí. Diana Mórova si ide hrdlo vykričať ako Srdcová kráľovná, po čase skôr píli uši. Mužské a vedľajšie party (Alicina mama) dopadli lepšie. Bez dabingu to nejde, no občas zaniká, ako v intre s loďami.
Alica v krajine za zrkadlom má dobré časti, fajn vyzerá i znie, no scenár má rozbitý a nepremyslený, čo mu škodí. Opäť veľkorozpočtové kino, doručí isté emócie, ale ako celok nedrzí pokope.
PS – Za IMAX zážitok si pripočítajte bod.
Alice Through the Looking Glass (USA, 2016, 113 min.)Réžia: James Bobin. Hrajú: Mia Wasikowska, Johnny Depp, Helena Bonham Carter