Nápad na detské dobrodružstvo má rôzne podoby – a Nóri sa rozhodli urobiť detský resp. rodinný film o troch súrodencoch, ktorí skončia náhodou dakde na prahu Severného pólu a musia bojovať o prežitie v nehostinných podmienkach. Formálna stránka vyzerá solídne a kameraman sa doslova vybláznil na pobreží Svalbergu, ale scenáristi išli skôr na istotu...

Traja súrodenci Julia, Ida a Sindre sa neustále sťahujú so svojimi rodičmi na nové miesta. Teraz sa dostali do mestečka Bodo, čo je ďaleko od posledného obľúbeného Stavangeru (letecky tri hodiny, autom 24) a je tu nuda a nutnosť zvykať si na nové prostredie, spolužiakov a kamarátov. Každý sa borí po svojom: Sindre sa bije, Julia čumí do blba a Ida sa snaží byť akýmsi tmelom. Keď sa dostanú na letisko a začujú Stavanger, naskočia na tajňáka do helikoptéry v domnienke, že sa dostanú do minulého mesta. Napokon vystúpia na nehostinnom ostrove a ich odvoz odletí rýchlo preč... Na programe dňa sú odlišné aktivity: dostať sa do tepla, nájsť si jedlo, prežiť a raz možno aj privolať pomoc.
KINEMAVIDEO4129.
Prvých desať minút filmu (ešte bez detí) pôsobí nečakane pútavo. Lovec v nehostinnej arktickej divočine sa prebíja mrazom, objavuje rodinku medveďov a my sa kocháme nádhernou prírodou ďaleko v severnej Európe. Spočiatku nechápete, prečo je tento prológ vložený do detského filmu o troch súrodencoch, ale dovtípite sa rýchlo... Ďalších desať minút spoznávame infantilné trio a tu sa začnú isté problémy vo vnímaní...
Nejde iba o detské archetypy, na tie by sme si celkom zvykli. Ale niektoré momenty a prejavy sú neznesiteľné a postavy skrátka nie sú sympatické. Najbližšie ešte môžete mať k chalanovi, ktorého dobrodružná povaha síce vedie k istým problémom a výzvam, ale jeho nátura sa najlepšie hodí na toto odľahlé miesto. Dvojica dievčat má od seba ďaleko na vekovom spektre a súčasne aj vo vnímaní. Násťročná Julia vychádza z porovnania už lepšie, vnímate na nej postupný vývoj podľa situácie i potrebnú záštitu nad mladšími ratolesťami.

Na Julii by sa dal pekne postaviť príbeh dospievania, hoci naň máme málo času, no postava si pýta prerod od utiahnutej introvertky k rozhodnej líderke detskej svorky a najmä viaceré vypäté momenty. Je jasné, že skôr alebo neskôr jej musia rupnúť nervy pod tlakom a naivnými krokmi jej súrodencov – a dočkáme sa. Najslabšie vyznie malá Ida, nehrá ani tak zlatíčko ako malé dievča, čo vytvára problémy, a scenáristi jej dajú náhle priestor vyniknúť.
Štruktúra sa popasovala s detskou adventúrou celkom jednoducho: spomínané delenie na desaťminútovky platí naprieč celým filmom. Väčšina filmu sa odohrá na krpatom pľaci, autori úpenlivo dumajú nad prvkami čo sa sem dajú vložiť – prídu na zvieracích kamošov i vyzývateľov (havkáč, medvede), existenčné trable (ako na jedlo, vietor, vysielačku) a pozorní diváci čakajú, kedy sa dočkáme využitia očakávaných pomôcok ako snežný skúter.
Niektoré patálie si deti vytvárajú sami (mladší súrodenci občas nevydržia a vymýšľajú, kde netreba – čo je ale celkom reálne vzhľadom na ich veku i povahu), inokedy im autori helfnú náhodou (vianočná škatuľa). Tento celkom úspešný survival mód však začnú kaziť najmä nutné hollywoodske momenty v štýle „teraz sa už musíme dovtípiť, kde tie deti sú“ a chalani v kinosále sa dočkajú aj väčšieho výbuchu na konci či záchrany.

Obsah je teda priemerný a občas vyskočí nad túto hranicu. Širokouhlá forma, dobrá kamera a snímanie chaty a detí je však výborné – tú atmosféru a chlad pri sledovaní určite pocítite a nemusíte ísť ani do kina bez kúrenia.
Dlho som dumal, či neuštedriť filmu benevolentnú šestku, no zbrklé finále plné barličiek a nutnosť veľkolepo ukončiť celé detské snaženie - zrazilo film na akceptovateľný priemer. Na jedno popoludnie film ujde. A určite je to lepšie nórske kino ako mizéria Magické striebro 2, ktorou sme sa borili pred dvomi rokmi.
Operasjon Arktis (Nórsko, 2014, 87 min.)Réžia: Grethe Bøe-Waal. Hrajú: Line Verndal, Nicolai Cleve Broch, Lars Arentz-Hansen, Kristofer Hivju, Evy Kasseth Røsten, Per Kjerstad