|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 23.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klement
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Svet filmu |
|
|
Vyhľadávanie |
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
21. 12. 2007
Across The Universe
Tesne pred koncom roka prichádza veľkolepý muzikál s naaranžovanou hudbou od Beatles. All You Need Is Love! Ale stačí to na jeden film?
S Across The Universe sa spája niekoľko očakávaní. Poriadny muzikál sa do našich kín vždy nedostane, vzhľadom na nizučký záujem o žáner. Ale tento rok nebola ponuka slabá – vo februári sme si v niekoľkých kópiách užili Dreamgirls s vynikajúcimi hereckými výkonmi a klasickejším razením. V lete prišiel pomerne osviežujúci Hairspray, ktorý sa nebál vytvoriť krásnu reminiscenciu na roky sedemdesiate a ich témy. Tesne pred záverom roka prichádza v “exkluzívnej” (rozumej iba jednej) kópii Across The Universe. Vzhľadom na celkové niekoľkotisícové návštevy muzikálov sa maličkému nasadeniu netreba diviť. Ale ruku na srdce, skrýva sa pod exkluzívnou kópiou aj výborný film?
Dejová línia povoláva do spevu niekoľko pestrých charakterov. Zaujme predovšetkým ústredný chlapec Jude odchádzajúci z Liverpoolu do New Yorku. Do milostného vzťahu s ním sa dostáva Lucy, sestra jeho kamoša Maxa. Okrem nich sa ukazuje partia mladých slobodných ľudí, najmä hudobne naladeným triom Jo-Jo, Prudence a Sadie. Bez ohľadu na počet charakterov sa pokúsme upnúť na dejovú líniu – máme tu pár Jude a Lucy, politický podtón nadväzujúci na vojnu vo Vietname, kultúrne harašenie výtvarného a hudobného sveta a množstvo spoločensky rezonujúcich momentov 60. rokov 20. storočia, mimoriadne pestrého obdobia uplynulých desaťročí. Možno bolo ponúkaných tém pre dané dielo až príliš, a tak vzniklo nebezpečenstvo pre správne uchopenie obdobia i obsahu celku.
Filmový postup Julie Taymorovej (nenakrútila nič už päť rokov, naposledy Fridu) nevyznieval na papieri zle. Zobrať 33 pesničiek od Beatles, spojiť ich do dejovo prepleteného celku obdobia, kedy songy vlastne vznikli, nechať ich prespievať a prepojiť šikovnými mladými hercami a to celé obaliť obrazovým pútavou pozlátkou tak, aby na diváka kričala audiovizuálna stránka naplno. T.j. v štýle, čo nezvládnu texty Beatles, to musím doplniť ja sama v ťažkotonážnom veľkorysom poňatí, ktoré musí priklincovať diváka do sedadla a vyniknúť na obrovskom plátne.
Ťažko povedať, či Julie Taymorová postupovala takto, ale výsledok tomu jednoznačne svedčí. Across The Universe totiž nie je žiadne ľahko stráviteľné kino, naopak, ide o viac ako dvojhodinový, miestami až delirický zážitok. Sčasti nám ho sľuboval aj trailer, či séria obrázkov, no výsledok je všetkým, len nie ľahko sledovateľným filmom. Zabudnite na Hairspray či na prvé polovice iných muzikálov, kde sa zoznamujeme s hrdinami a potom môže, ale nemusí, nastať prechod na tvrdší materiál. Across The Universe prepadol vizuálu v celej dĺžke a robí ho oveľa neprístupnejším pre množstvo divákov, ako sa môže zdať.
Apropo, dej. Niežeby ho muzikál potreboval poriadne prepracovať či vnuknúť divákovi po zhliadnutí hlbokú myšlienku, ale epizodické hudobno-tanečné výstupy bez tmelu ťažko prežívajú. Aktuálny kus ponúka po odpočítaní všetkých náznakov a niekoľkých spoločenských tém iba chatrnú milostnú líniu. Zvyšok je iba vata slúžiaca ako podmaz pre uvedenie ďalšej a ďalšej piesne od Beatles. Vybrať si 33 z nich a pospájať len tak by bola chyba, pripísať ich na vrub takmer neexistujúcemu deju je však miestami zločin. Taymorová sa síce snaží naladiť leitmotív „All You Need Is Love“, no tomu pritakáva iba pár piesní. Ostatné sa chcú vyjadriť k spoločenskej situácii či iným charakterom filmu, no divák sa v nich stratí a metódou páči-nepáči si nimi postupne prelistuje film k záveru. Smutné zistenie. Medzi jednotlivými scénami filmu a ich radením nejeden divák zistí, že film je buď nekompletný alebo zle nastrihaný, pretože nejedna línia odchádza do stratena, resp. nie je prepojená s ostatnými. Ako by všetko nemuzikálové muselo ísť preč a ostali iba hudobné čísla.
No gro ich exekúcie, resp. rozpohybovanie známych piesní na plátne s vizuálnym sprievodom, je po stránke kvality veľmi premenlivé. Ich obsah je zväčša takmer nulový okrem niekoľkých asociačných skokov k názvu či slovám piesne. Forma je prebíjajúca až ubíjajúca. Vizuálna žranica sadne náramne iba niektorým skladbám, iné pod ťažko ladenými obrazmi takmer zapadajú, resp. vytvárajú nesmierny kontrast medzi tým, čo sa spieva a tým, čo sa vlastne zobrazuje. Nakoniec vzniká paradox, že muzikál s pesničkami od Beatles sa od nich vlastne vzďaľuje a rozhodne pôsobí inak, ako niekoľko Beatles filmov. Čo by nebolo na škodu, keby Beatles iba vypomáhali a netvorili základ celého diela.
A aby toho nebolo málo, prevedeniu tanečných čísel príliš nepomohlo ani prespievanie melódii ústrednými hercami. Na jednej strane sa núka paralela neotesaných spevákov vo svete, kde síce Beatles žili, ale nekonali tak ako hrdinovia. Na druhej strane ide neraz až o znehodnotenie materiálu a výrazne odlišné vyznenie ako v origináli. To je obrovská škoda.
Ale aby sme len nekritizovali. Julie Taymor síce nie je úplne stopercentná choreografka a režisérka, no na druhej strane servíruje nádherné obrazy a dokáže pri nejednej piesni zasadiť hrdinov do originálnych prostredí. Dá sa konštatovať, že pokiaľ sa venuje lovestory či ľahším témam, réžia jej ide ľahko od ruky a čísla sú nádherné. V momente prvého koketovania s vážnejšími či samoúčelnými témami, kam spadá väčšina cameo rolí vrátane Bona či Eddie Izzarda, však začína svoju istotu strácať a s ňou aj váš záujem o ďalšie sledovanie. Across The Universe je skrátka veľmi nabitý a pretože trvá dobrých 131 minút, Taymorová ho naplnila niekoľkými skvelými číslami, množstvom priemerných a pár slabými, vyložene nezvládnutými. Ale film ako celok pôsobí takmer ako študijný materiál s množstvom experimentov režisérky – jej bohatá fantázia či prístup môže nejedného záujemcu fascinovať. Stačí, ak si pri nich môže vypočuť známe songy od Beatles a dostať sa do vlastného umeleckého delíria.
No v konečnom dôsledku je výslednej podoby trošku škoda – Julie Taymor a trailer vás lákajú na niečo, čím vlastne nie sú. Svižným muzikálom s vlastnou tvárou. Pravda je inde, piesne sú neraz prevarené, vizuál premenlivý, skôr s množstvom prímesí, ktoré sa dali vidieť aj inde, no teraz sú použité v náročnejšie aranžovaných obrazoch znova. Napriek tomu chápem nutkanie vidieť tento originálny kúsok v kine na vlastné nebezpečenstvo či z lásky k Beatles, hoci sa pri pozeraní nedá vždy vyhnúť nude či sklamaniu. Skúste to, ale spomeňte si, že som vás čiastočne varoval.
Across the Universe (USA, 2007, 131 min.) Réžia: Julie Taymor. Scenár: Dick Clement, Ian La Frenais. Kamera: Bruno Delbonnel. Hudba: Elliott Goldenthal, piesne Beatles. Hrajú: Evan Rachel Wood, Jim Sturgess, Joe Anderson, Dana Fuchs, Martin Luther, T. V. Carpio, Spencer Lift
Dejová línia povoláva do spevu niekoľko pestrých charakterov. Zaujme predovšetkým ústredný chlapec Jude odchádzajúci z Liverpoolu do New Yorku. Do milostného vzťahu s ním sa dostáva Lucy, sestra jeho kamoša Maxa. Okrem nich sa ukazuje partia mladých slobodných ľudí, najmä hudobne naladeným triom Jo-Jo, Prudence a Sadie. Bez ohľadu na počet charakterov sa pokúsme upnúť na dejovú líniu – máme tu pár Jude a Lucy, politický podtón nadväzujúci na vojnu vo Vietname, kultúrne harašenie výtvarného a hudobného sveta a množstvo spoločensky rezonujúcich momentov 60. rokov 20. storočia, mimoriadne pestrého obdobia uplynulých desaťročí. Možno bolo ponúkaných tém pre dané dielo až príliš, a tak vzniklo nebezpečenstvo pre správne uchopenie obdobia i obsahu celku.
Filmový postup Julie Taymorovej (nenakrútila nič už päť rokov, naposledy Fridu) nevyznieval na papieri zle. Zobrať 33 pesničiek od Beatles, spojiť ich do dejovo prepleteného celku obdobia, kedy songy vlastne vznikli, nechať ich prespievať a prepojiť šikovnými mladými hercami a to celé obaliť obrazovým pútavou pozlátkou tak, aby na diváka kričala audiovizuálna stránka naplno. T.j. v štýle, čo nezvládnu texty Beatles, to musím doplniť ja sama v ťažkotonážnom veľkorysom poňatí, ktoré musí priklincovať diváka do sedadla a vyniknúť na obrovskom plátne.
Ťažko povedať, či Julie Taymorová postupovala takto, ale výsledok tomu jednoznačne svedčí. Across The Universe totiž nie je žiadne ľahko stráviteľné kino, naopak, ide o viac ako dvojhodinový, miestami až delirický zážitok. Sčasti nám ho sľuboval aj trailer, či séria obrázkov, no výsledok je všetkým, len nie ľahko sledovateľným filmom. Zabudnite na Hairspray či na prvé polovice iných muzikálov, kde sa zoznamujeme s hrdinami a potom môže, ale nemusí, nastať prechod na tvrdší materiál. Across The Universe prepadol vizuálu v celej dĺžke a robí ho oveľa neprístupnejším pre množstvo divákov, ako sa môže zdať.
Apropo, dej. Niežeby ho muzikál potreboval poriadne prepracovať či vnuknúť divákovi po zhliadnutí hlbokú myšlienku, ale epizodické hudobno-tanečné výstupy bez tmelu ťažko prežívajú. Aktuálny kus ponúka po odpočítaní všetkých náznakov a niekoľkých spoločenských tém iba chatrnú milostnú líniu. Zvyšok je iba vata slúžiaca ako podmaz pre uvedenie ďalšej a ďalšej piesne od Beatles. Vybrať si 33 z nich a pospájať len tak by bola chyba, pripísať ich na vrub takmer neexistujúcemu deju je však miestami zločin. Taymorová sa síce snaží naladiť leitmotív „All You Need Is Love“, no tomu pritakáva iba pár piesní. Ostatné sa chcú vyjadriť k spoločenskej situácii či iným charakterom filmu, no divák sa v nich stratí a metódou páči-nepáči si nimi postupne prelistuje film k záveru. Smutné zistenie. Medzi jednotlivými scénami filmu a ich radením nejeden divák zistí, že film je buď nekompletný alebo zle nastrihaný, pretože nejedna línia odchádza do stratena, resp. nie je prepojená s ostatnými. Ako by všetko nemuzikálové muselo ísť preč a ostali iba hudobné čísla.
No gro ich exekúcie, resp. rozpohybovanie známych piesní na plátne s vizuálnym sprievodom, je po stránke kvality veľmi premenlivé. Ich obsah je zväčša takmer nulový okrem niekoľkých asociačných skokov k názvu či slovám piesne. Forma je prebíjajúca až ubíjajúca. Vizuálna žranica sadne náramne iba niektorým skladbám, iné pod ťažko ladenými obrazmi takmer zapadajú, resp. vytvárajú nesmierny kontrast medzi tým, čo sa spieva a tým, čo sa vlastne zobrazuje. Nakoniec vzniká paradox, že muzikál s pesničkami od Beatles sa od nich vlastne vzďaľuje a rozhodne pôsobí inak, ako niekoľko Beatles filmov. Čo by nebolo na škodu, keby Beatles iba vypomáhali a netvorili základ celého diela.
A aby toho nebolo málo, prevedeniu tanečných čísel príliš nepomohlo ani prespievanie melódii ústrednými hercami. Na jednej strane sa núka paralela neotesaných spevákov vo svete, kde síce Beatles žili, ale nekonali tak ako hrdinovia. Na druhej strane ide neraz až o znehodnotenie materiálu a výrazne odlišné vyznenie ako v origináli. To je obrovská škoda.
Ale aby sme len nekritizovali. Julie Taymor síce nie je úplne stopercentná choreografka a režisérka, no na druhej strane servíruje nádherné obrazy a dokáže pri nejednej piesni zasadiť hrdinov do originálnych prostredí. Dá sa konštatovať, že pokiaľ sa venuje lovestory či ľahším témam, réžia jej ide ľahko od ruky a čísla sú nádherné. V momente prvého koketovania s vážnejšími či samoúčelnými témami, kam spadá väčšina cameo rolí vrátane Bona či Eddie Izzarda, však začína svoju istotu strácať a s ňou aj váš záujem o ďalšie sledovanie. Across The Universe je skrátka veľmi nabitý a pretože trvá dobrých 131 minút, Taymorová ho naplnila niekoľkými skvelými číslami, množstvom priemerných a pár slabými, vyložene nezvládnutými. Ale film ako celok pôsobí takmer ako študijný materiál s množstvom experimentov režisérky – jej bohatá fantázia či prístup môže nejedného záujemcu fascinovať. Stačí, ak si pri nich môže vypočuť známe songy od Beatles a dostať sa do vlastného umeleckého delíria.
No v konečnom dôsledku je výslednej podoby trošku škoda – Julie Taymor a trailer vás lákajú na niečo, čím vlastne nie sú. Svižným muzikálom s vlastnou tvárou. Pravda je inde, piesne sú neraz prevarené, vizuál premenlivý, skôr s množstvom prímesí, ktoré sa dali vidieť aj inde, no teraz sú použité v náročnejšie aranžovaných obrazoch znova. Napriek tomu chápem nutkanie vidieť tento originálny kúsok v kine na vlastné nebezpečenstvo či z lásky k Beatles, hoci sa pri pozeraní nedá vždy vyhnúť nude či sklamaniu. Skúste to, ale spomeňte si, že som vás čiastočne varoval.
Across the Universe (USA, 2007, 131 min.) Réžia: Julie Taymor. Scenár: Dick Clement, Ian La Frenais. Kamera: Bruno Delbonnel. Hudba: Elliott Goldenthal, piesne Beatles. Hrajú: Evan Rachel Wood, Jim Sturgess, Joe Anderson, Dana Fuchs, Martin Luther, T. V. Carpio, Spencer Lift
Across The Universe
Autor: Michal Korec
Zdroj: Kinema