Do slovenských kín dorazil tandem filmov, ktoré síce pochádzajú z úplne iných prostredí, majú celkom odlišný formát, dĺžku aj spracovanie, ale dokopy veľmi dobre pasujú. Spája ich tá istá téma a myšlienka. No kým ten prvý o nej hovorí celkom priamo, formou výpovede niekoho, koho sa bytostne dotýka, druhý ju pretavil do fiktívneho príbehu dvoch kontrastných hrdiniek.

Persona Grata je krátkometrážny animovaný film Daniely Krajčovej doplnený hudbou Michala Novinského. Je to vlastne autentická spoveď afganského utečenca Faisala, ktorý sa ako 15-ročný po neúspešnom prechode ukrajinsko-slovenských hraníc dostal do súkolia azylovej politiky na Slovensku. Faisal už na Slovensku žije niekoľko rokov. Hoci ho ako maloletého mali úrady viac-menej automaticky poslať za príbuznými v Nemecku, nestalo sa tak, a tak napokon požiadal o azyl tu. Neskôr si na Slovensku našiel prácu a dnes už chodí aj do školy, aby svoje šance na dôstojný život zvýšil. Faisal hovorí plynulo po slovensky a celú svoju výpoveď vo filme osobne číta. Sprevádza ho sugestívna hudba a veľmi jednoduchá animácia, ktorá príbeh o chlapcovi z dobrej rodiny, čo nikdy netúžil stať sa utečencom, ktorým je dnes, názorne ilustruje.
KINEMAVIDEO5059.
Persona Grata je veľmi priamočiary projekt, ktorý síce z filmárskeho hľadiska nie je žiadnym veľkým kumštom, no okamžite si získa vašu pozornosť svojím jasným zmyslom a poslaním: Dať hlas tým, o ktorých zdanlivo všetci všetko vieme, a predsa ich 99-percent z nás osobne nikdy nespozná.
Veľmi podobný dojem zanecháva aj islandská dráma A dýchajte pokojne, ktorá v našej kino distribúcii na film Persona Grata nadväzuje. Tentokrát už ide o klasický, celovečerný hraný film. Jeho hlavnými hrdinkami sú dve diametrálne odlišné ženy, ktorých osudy sa za nepredvídateľných okolností pretnú, a ktoré sa navzájom zásadným spôsobom ovplyvnia. Tou prvou je Lara (Kristín Þóra Haraldsdóttir), slobodná matka s drogovou minulosťou, ktorá sa zúfalo snaží udržať nad hladinou finančných problémov. Ako svetlo na konci tunela sa pred ňou vynára lákavé zamestnanie v letiskovej stráži. Najskôr však musí prejsť zácvikom a skúšobnou lehotou, počas ktorej si vyskúša práce na jednotlivých pozíciách.
Práve keď sa zoznamuje s prácou na poste pasovej kontroly, stretáva Lara po prvýkrát Adju (Babetidja Sado), migrantku z Guiney Bissau, ktorá sa pokúša dostať cez Island na falošný cestovný pas do Kanady. Skúsený kolega by ju už-už pustil, no Lara si nesprávne detaily pasu všimla a vycítila šancu blysnúť sa. Pre Adju má Larina pozornosť, samozrejme, ťažké dôsledky. Väzenie, pokuta, možná deportácia, ale predovšetkým oddelenie od rodiny, ktorá bezpečnostným sitom na letisku, na rozdiel od nej, prekĺzla. Tým sa však vzájomná interakcia dvoch žien zďaleka nekončí. V malomestskom prostredí na seba čoskoro narazia opäť, ale už za celkom odlišných okolností...

Debutujúcu islandskú filmárku Ísold Uggadóttir za snímku A dýchajte pokojne ocenila porota festivalu Sundance režisérskou cenou. A je to celkom pochopiteľné, každá scéna snímky svedčí o jej precíznej, umne vyváženej a dokonale cieľavedomej práci. Film má krásne celistvú atmosféru - ako inak, severskú, minimalistickú, ale zďaleka nie chladnú či odťažitú. Tempo je rozvláčne, ale napokon presné ako hodinky naprieč celou stopážou (tá, mimochodom, ideálne zodpovedá obsahu a určite neumorí) .
Scenáristicky film obsiahol hneď niekoľko veľkých tém - emigrácia a utečenecká kríza, sociálne problémy slobodnej matky sužovanej vlastnými démonmi, a napokon aj homosexualita a jej odlišný dopad na hrdinky z celkom odlišných prostredí. Film je vďaka toľkým dejotvorným podnetom pekne plastický a komplexný. Ak sa však na vec pozriete z odvrátenej stránky, možno vám toľko aktuálnych problémov na takom malom priestore môže pripadať aj ako trošku neprirodzený kalkul.

Tak či onak, režisérka žiadnu zo spomínaných problematík vyslovene nežmýka a neoperuje so žiadnym prvoplánovým sentimentom. Je to vlastne veľmi civilné, umiernené, chvíľami priam melancholické rozprávanie, ktoré kontrasty dokáže vybudovať aj bez použitia čiernobielej palety výrazových prostriedkov. Oveľa viac, než nejaké zovšeobecňovanie, ho napokon zaujímajú konkrétne, individuálne príbehy. Zdá sa, akoby práve toto bol aj hlavný odkaz filmu: Pripomienka, že za všetkými krízami, kauzami a spoločensko-politickými hrozbami sú napokon vždy len ľudia z mäsa a kostí, ako my všetci. A že občas skutočne stačí len trocha ľudskosti.
Na svoje si rozhodne prídete, ak máte radi zaujímavé ženské hrdinky stvárnené ešte zaujímavejšími herečkami. Obe dámy celkom nenútene a bez veľkých gest poodhaľujú pred divákom duše svojich postáv, a to v celej ich bolesti, ale aj kráse a dobrosrdečnosti. Napokon, jednou z najkrajších vecí na tomto filme je práve optimizmus a pozitivita, ktoré si dokáže napriek pochmúrnej zápletke a reáliám udržať. Idea súcitu a drobných gest empatie sa tu objavuje v podobe mnohých, na prvý pohľad banálnych detailov, ktoré však v praxi dokážu zmeniť strašne veľa. A dýchajte pokojne je film, ktorý sa, skrátka, vidieť určite oplatí.
Andið eðlilega (Island, Švédsko, Belgicko, 2018, 100 min.)Réžia: Ísold Uggadóttir. Scenár: Ísold Uggadóttir. Hrajú: Kristín Þóra Haraldsdóttir, Babetida Sadjo, Patrik Nökkvi Pétursson...