Reese Witherspoon ako šarmantný duch a polotroska Mark Ruffalo. Museli sa objaviť, stretnúť, zamilovať a preklenúť nadprirodzenú hranicu romance i komédie.

Romantika vzniká na rozličných miestach a za rôznych okolností. A tak rýchlo, ako sa do nej môžete vrhnúť, tak môžete o jej sladký či hrejivý pocit aj prísť. Okolo vás sa to môže hemžiť len tak zamilovanými párikmi, no pokiaľ vás život dostatočne oplieskal alebo ste sa vydali po inej ceste, je zrejmé, že plynie bokom a vám ostáva iba tvrdá realita.
Svoje o tom vie Elizabeth (Reese Witherspoon), ktorá je sympatická, no zároveň až príliš puntičkárska a život si naplánovala ako cestu s vysokým levelom workoholizmu. Môžete jej však zazlievať jej obetavosť, pre ktorú trávi toľké hodiny v nemocnici a v skutočnosti pomáha trpiacim? Asi nie. Preto jej povinná autonehoda, ktorá z nej urobí ducha prechádzajúceho stenami, môže pôsobiť aj ako určité vykúpenie zo stresom lemovaného života slečny, ktorá si ho poriadne neužila. Ale zároveň to môže byť aj určitý kus odmeny (či prekliatia?), keď sa vraciate späť na zem i do vlastného apartmánu, aby ste zistili, že toto miesto už obýva niekto iný...
To David Abbott je slamák s vizážou Marka Ruffala a nie som si istý, či by ste zaň dali päť korún, keby ste ho stretli na ulici. Lenže David spadol pod trýzeň trúchlivého obdobia – pred dvomi rokmi mu zomrela manželka a jeho život sa zmenil na totálne pasívny. Čumenie na okolie San Francisca, popíjanie piva či tvrdšieho alkoholu a nekonečné dumanie nad spomienkami a takmer stále vytrhnutie z kontextu súčasnosti, to je jeho každodenný súbor aktivít.


Museli sa stretnúť. Prečo? Pre vznik zaujímavej romantickej komédie i preto, aby si pomohli navzájom. Hoci na poli romantiky sa niekedy racionálne záležitosti hľadajú príliš ťažko a musíte zhltnúť ich prvotné premisy aj s navijákom, počiatočné kusy deja si dokážete zdôvodniť. Ona – vyčerpaná prvým životom sa vracia, aby si svoj život vysporiadala a snáď konečne našla muža, ktorého môže milovať a nevykrvácal by jej do konca šichty. On – zdecimovaný smrťou manželky a utápajúci sa v každodennej pitke. Spája ich skutočnosť, že on sa nasťahuje do jej apartmánu... a možno aj čosi viac. Na filmové (i skutočné) pomery sú totiž David i Elizabeth jedny z najmilšie napísaných postáv. Ona je v podstate obetavá žena, on dostal v živote iba úder pod pás v podobe straty manželky. Prečo nespojiť dve spočiatku stratené duše? Prečo nie, ale podarí sa im preklenúť aj priepasť medzi reálnym a posmrtným životom na ceste za úspešnou láskou?
A čo ak je to pravda? môžete označiť za tuctovú romantickú komédiu, ktorá sa dá kritizovať na každom druhom kroku počnúc scenárom, ktorý už nedokázal vydržať v rovine reality a musí si vypomáhať zosnulou Elizabeth kráčajúcou v posmrtnom živote. Zároveň tu máte dosť scenáristických klišé a ako sa vyjadrí nejeden z vás v diskusii, áno, ten scenár by vedel v podstate napísať takmer hocikto z nás s malou mierou talentu. Film je predvídateľný a jeho 95-minútovú štruktúru i zloženie viete uhádnuť. A predsa si odnáša pomerne vysoké hodnotenie...
Ten scenár si totiž nevypomáha posmrtným životom len tak pre nič za nič. Keď sa už konečne dvojica Elizabeth a David spozná natoľko, že chce prejavovať svoje city, na obzore vystúpi nová otázka – do akej miery sú potrebné k láske dotyky a celé fyzično? Pretože Elizabeth je duch a David sa jej môže len ťažko dotknúť – drvivá väčšina pokusov končí metaním rúk vo vzduchu. Táto subtéma je vo filme zaujímavo rozpracovaná a vďaka nej sa dostávajú k slovu aj rozličné vedľajšie postavy, ktoré sú zábavné. Zatiaľ čo Elizabeth a David sa očakávane starajú o romantickú rovinu, druhú časť žánrového zaradenia (komediálnu) má na starosti množstvo vedľajších charakterov, ktorým velí Jon Heder ako špecialista na nadprirodzené javy alebo doktor, ktorý prebral po Elizabeth miesto v nemocnici a chŕli zaujímavé hlášky. Ostatní sú tu miestami pre efekt (pekná susedka), iní pre jednorazový gag alebo vysvetľujú pozadie života Elizabeth.
Takže máme tu romantickú komédiu kombinujúcu trošku nadprirodzená a vám už určite udrela do hlávky jasná sugescia – veď toto je ďalšia variácia päťnásť rokov starého Ducha! Iste, zameraním áno, ale prevedenie je podstatne odlišné. Dá sa povedať, že jednoduchšie a hlavne sladšie. Jasne napísaný pozitivizmus oboch hlavných charakterov a ich vrúcny cieľ spočinutia vo vzájomnom (nutno však podotknúť, že fyzickom) náručí môže pôsobiť ako lízanková šablóna. Ale kombinácia všetkých prvkov (romantiky, nadprirodzeno, vedľajšie postavy) v tomto prevedení môže vydať dokonca na lepší film, akým bol podľa mňa síce kvalitný, ale miestami dosť zdĺhavý Duch. (Iste, novému počinu napomáha aj kratšia stopáž – 95 minút).


Za výsledných 7/10 však môže Mark Waters. Ten začína byť režisérom, ktorý každý rok pripraví zaujímavú komédiu strihnutú podľa určitého známeho typu, ale v skutočnosti si do jasného konceptu nasype kúsok svojho individuálneho umenia a výsledkom sú silne nadpriemerné a zábavné filmy. Svedčí o tom Strelený piatok, vlaňajšie Protivné baby (pôsobiace vo svete tínedžerských komédií predsa len trošku inak ako tie ostatné) a tohtoročné A čo ak je to pravda? sú snáď na ešte vyššom postavení. Mnohí pasujú Watersa za chlapíka, ktorý nakrútil dobrý Strelený piatok a teraz sa už iba snaží naháňať podobnú úroveň kvality a nedarí sa mu to. Ale Waters má v sebe niečo ťažko popísateľné, čo vám predvedie pri 95-minútovom sledovaní plátna, na ktorom sa neodohráva tuctový, ale zaujímavý film, ktorý sa dá užiť plnými dúškami a ktorý si dokážete zamilovať. Je to špecifický druh umenia, nakrúcať obyčajné komédie s lepším vyznením a osobne dúfam, že Watersovi vydrží.
A potom sú tu samozrejme výborné herecké výkony. Pri Reese Witherspoon možno hovoriť o romantickom nadštandarde, ktorý zvláda so svojím pôvabom. Ale celkom sa chytá aj Mark Ruffalo, ktorý už nemusí hrať iba podivínom, hoci spočiatku svojho Davida takým prístupom i v rámci deja obdarovať musí. Najdôležitejšia je však v romantickej komédii vzájomná chémia a tá tu funguje výborne, preto ďalší dôvod pre vysoký počet bodov. Pretože je ústredný párik výborne vybraný, môžeme byť spokojní – nezabudneme však ani na Jona Hedera, ktorý si opäť strihol typicky svojskú úlohu a la chlapík z Napoleon Dynamite.
Tohtoročná jeseň nie je veľmi bohatá na tzv. „date movies“ (filmy na rande), teda pokiaľ nechcete slečne či partnerovi svojsky vyjadriť romantiku na Lovcoch dinosaurov či 3:15 zomrieš, prípadne v kúzelnom svete Ohnivej čase. Preto si treba ceniť romantickú komédie A čo ak je to pravda? ešte viac! Nie je totiž zástupcom konceptu z núdze cnosť, dá sa skutočne užiť a teší ma, že sme sa z uplynulých týždňov dokázali prepracovať k ďalšiemu prekvapeniu. Nech vám vydrží minimálne do Vianoc a ešte lepšie aj počas času medzi sviatkami, kedy si ho budete môcť užiť s väčšou dávkou relaxu. David a Elizabeth za to rozhodne stoja...
Just Like Heaven (USA, 2005, 95 min.) Réžia: Mark Waters. Scenár: Peter Tolan, Leslie Dixon. Kamera: Daryn Okada. Hudba: Rolfe Kent, Robert Smith. Hrajú: Reese Witherspoon, Mark Ruffalo, Donal Logue, Dina Waters, Ben Shenkman, Jon Heder, Ivana Milicevic