Francúzka režiserka Claire Denis zbierala poznatky a skúsenosti pre svoju filmovú dráhu u režisérov zvučných mien. Po boku Wima Wendersa, Jacquesa Rivetta či Jima Jarmuscha sa priučila citlivosti pre obraz i rečovému minimalizmu (paralela s ostaným Jarmuschom - Hranice ovládania). Všetko následne dochutila ženským aspektom pohľadu.






 
 
Strojvodca francúzskych železníc Lionel (Alex Descas) a mladá študentka Joséphine (Mati Diop), familiárne prezývaná Jo, žijú spolu v jednom z parížskych predmestských bytov. Spočiatku nejasný a vekovo nevyvážený vzťah sa časom vyprofiluje do neúplnej rodiny. Výrazné citové prepojenie medzi postarším (pre ženy stále atraktívnym) otcom a dospievajúcou dcérou jasne pramení z neprítomnosti matky. Zomknutosť ich vlastného mikrosveta narúšajú potencionálni nápadníci, okrádajúci hlavných protagonistov o vzájomnú citovú odovzdanosť. Zlom v Lionelovom živote nastane odchodom dlhoročného kolegu a priateľa do dôchodku. Prostredníctvom tohto momentu si uvedomí pominuteľnosť vlastnej existencie a následnú stratu svojej milovanej dcéry.





I napriek prezentovanej citlivosti a vzťahovej intimite sa postavy dokážu chovať egoisticky a chladnokrvne. Pohreb mačky Lionelovho suseda Noeho (v podaní Grégoire Colina) je viac ako krutý. Po sedemnástich rokoch(!) chovania ju bez mihnutia oka spolu s ďalšími jej vecami vhodí do vrecka na odpad ako použitú nepotrebnú zbytočnosť. Nesmúti, práve naopak. Nečkaná smrť je odstránením posledného puta s domovom, kde vyrastal. Ani ďalšie postavy prizerajúce sa tomuto ohavnému činu neprejavia žiaden súcit. Nepatrná maličkosť, akou je vzťah k domácemu zvieraťu, robí z postáv sebcov, citovo prázdnych mimo sféry vlastných skrachovaných vzťahov
Postavy i dej  sa počas filmu nikam neposúvajú. Ani už spomínaný Lionelov veľký moment nie je dostatočne silným impulzom pre zdynamizovanie či ozvláštnenie  príbehu. Celá sujetová štruktúra sa obmedzuje na fragment zo života priemerných, ničím výnimočných Parížanov. (Podobný spôsob rozprávania použil iný francúzsky režisér Patríce Chéreau vo filme Persecution). Ich životné problémy sú všednými dennými starosťami bežného človeka kdekoľvek na svete. 


Mlčanlivosť ako i minimalistická mimická výrazovosť, predovšetkým Alexa Descasa, navyše komplikuje možnosť porozumieť postavám a precítiť ich myšlienkové pochody. Slová nahrádzajú gestá napríklad časté objatia medzi Lionelom a Jo. O tom že po hudobnej stránke snímka dosahuje svojho vrcholu netreba polemizovať. Britský Tindersticks svojim melancholicko-nostalgickými tónmi patrične formujú celkový dojem z filmu (o čom napokon svedči ich spomenutie na plagátoch určených pre slovenskú distribúciu).
Schopnosť preniknúť do intimity osobitých rodinných emócii si vyžaduje naozaj citlivého diváka. Inak je možne, že vzťah málovravného otca a jeho šikovnej dcéry sa pre pozorovateľa stane rovnako nedosažiteľným ako koľajnice stretajúce sa nikde v diaľke. A celková impresia z filmu sa tak vyrovná príjemnej, no trochu nudne sa meniacej scenérii za oknami Lionelovho vlaku.
35 rhums (Francúzsko / SRN, 2008, 100 min) Réžia: Claire Denis. Scenár: Claire Denis, Jean-Pol Fargeau. Kamera: Agnes Godard. Hrajú: Alex Descas, Mati Diop, Nicole Dogué, Grégoire Colin, Jean-Christophe Folly.