Pred nakrútením svojho celovečerného hraného debutu si Tomáš Mašín ako režisér prešiel školou reklamy. Dočítate sa to všade, tak prečo to nezopakovať hneď v prvej vete. Najmä, keď táto skutočnosť má čo-to do činenia s jeho zmyslom pre obrazovú skratku, detail, symboliku, precíznu prácu so svetlom, či pre zábery, ktoré akoby práve zišli z kriedového papiera lifestylového časopisu aj bez toho, že by práve na nejakú tú reklamnú fotografiu poukazovali. Vizuál, vlastne celková mizanscéna 3 sezón v pekle je ukážkou toho, čo odlišuje dobrého „reklamkára“ od priemeru. Symboly sú čitateľné, svetlo, farebnosť, ale aj zaľudnenosť scén konvenuje s pomaly, ale isto pritužujúcou atmosférou rokov 1947 až 1949 v Československu. Jednoducho, radosť pozerať.





 
 
V tomto precízne strihnutom luxusnom obleku sa prezentuje príbeh mladého rebela, telom i dušou marxistu volajúceho po revolúcii proletariátu, zázraku modernej poézie Emanuela Bonna, ktorý sa narodil ako Ivan Heinz, syn armádneho dôstojníka. Svet gombička, treba žiť teraz a provokovať, nech je doba, aká chce. Odísť z domu, zamilovať sa, konfrontovať svoje ideály s realitou a snáď aj nájsť nejakú zlatú (vý)strednú cestu. Film však necháva  rezonovať Bondyho spôsobom, že aj človek neznalý inšpirácie filmu šípy, že onen príbeh nie je len tak na kolene napísaný, že to, čo pôsobí ako mladícka nerozvážnosť, skrýva niečo viac, niečo úprimnejšie. Ivan / Emanuel zjavne mal byť rebel, mal byť neukotvený, ale aj názorovo vyhranený. Toto však z jeho postavy vyplýva akosi nechtiac.





Kombinácia vizuálu a výstavby rozprávania do malých vypointovaných scén či záberov, pôsobiacich na naše zemepisné šírky a dĺžky až odvážne dynamicky, na druhej strane zahladzuje úmyselnú, premyslenú a úprimnú rebéliu v duchu marxizmu a parížskych intelektuálov, surrealistov predvojnového obdobia, a pretvára ju v momentkovú pózu uhladeného rebela z reklamy na parfum. Tento rebel však akoby nemal proti čomu rebelovať. Tak, ako sú v detailoch a skratkách vystihované postavy a ich vzťahy, je vykreslená i doba. Presne pre účel daného momentu. Tento raz nepomáha ani poukázanie na to, že však ide o dobu tak, ako ju videl a vnímal Ivan / Emanuel, čomu svedčia aj introspektívne zábery odlíšené svojou (ne)ostrosťou, či fantasknosťou, surreálnosťou. Práve naopak. Z Ivana / Emanuela sa tak miesto povojnového nadšeného ľavičiara francúzskeho typu stáva súčasný mladý taliansky komunista s modrou krvou, ktorý asi ani nemá predstavu, čo slovo proletariát znamená a najväčšou jeho revolúciou proti režimu, nech je akýkoľvek, je cappuccino o druhej poobede.
Jednou z Mašínových silných stránok je jednoznačne schopnosť viesť herca a nepadnúť na zadok ani pred Janom Krausom či Martinom Hubom. Nik sa nepredvádza, neprehráva. Ak aj niekedy kto mal hereckú pózu, v 3 sezónach v pekle ju opustil. Dokonca, hoci dávkovaná v rozumnej miere, hrala aj Táňa Pauhofová (!). Repliky, často citácie či parafrázy prapredlohy hlavného hrdinu Egona Bondyho, neznejú kŕčovito, či nechtiac úsmevne. Jednoducho patria k postave, ktorá ich vyslovila. Celkový dojem tu narúša nemilý technický nedostatok - rezonujúce postsynchróny najmä poľských hercov Tomasza Tyndyka a Karoliny Gruszkej, a menší scenáristicko – dramaturgický problém týkajúci sa hlavnej postavy a jej neukotvenosti a nevyhranenosti. Kryštof Hádek si tak asi ešte zopár razy vypočuje, ako sa na rolu „mladého Bondyho“, neskoršej ikony československého undergroundu, nehodil. A pritom len hral, čo dostal. 


Máme tu česko - slovenský film z povojnového a vyhroteného obdobia bez toho, že by šlo o trpko úsmevnú etudu v odtieňoch neskorého leta. Štýl 3 sezón v pekle je dravejší, no tiež filmu s takto písanými postavami a príbehom škodí. „Lidičkovský“ rozmer konformného tichého prežitia situácie nahradil otvoreným kričiacim non-konformistom, ktorý ale akoby občas celkom nechápal, čo sa skutočne deje a že ide o krk nielen jemu. Napriek tomu rebeloval aj z basy či liečebne. Vlastne sa kamsi vytratili aj tí deklarovaní „Česi pri peci, ktorí vedia byť poriadne svine“. Hoci o príslušníkoch bezpečnosti a ich vyšetrovacích metódach sa ani v tomto prípade nedá povedať nič pekné, nad nimi dominuje ten, ktorý Ivanovi / Emanuelovi zachráni život. Akoby „našinské filmy“ chceli vytvoriť obraz československej minulosti, obraz režimu, ktorého sme sa tak horlivo zbavili, ako umelý konštrukt, ktorý má na prvý pohľad od reality ďaleko. A nech už je pastelkový alebo so šedivou pochmúrnou patinou, vždy sa medzi vlkmi v koži baránka nájdu ovce v koži vlka.
3 sezóny v pekle (ČR/SRN/SR, 2009, 110 min.) Réžia: Tomáš Mašín. Námet: Egon Bondy – kniha Prvních deset let (1981), S. M. Blumfeld (Lubomír Drozd). Scenár: Tomáš Mašín. Kamera: Karl Oskarsson. Strih: Petr Turyna. Hudba: Filip Jelínek. Hrajú: Kryštof Hádek, Karolina Gruszková, Martin Huba, Luboš Kostelný, Jan Kraus, Tomasz Tyndyk, Táňa Pauhofová, Matěj Ruppert, Lubomír Paulovič, Miroslav Krobot