Marseilles. Krásne letné ráno, slnko vysoko nad morom. Vyjdete si zo svojej vily, nasadnete so synom do a idete sa povoziť do mesta. Dieťa vyložíte na námestí, aby ste zaparkovali. V garáži vypnete motor a zrazu do vás niekto napáli 22 guliek. Takýto osud si veru poctivo, na drogách zarábajúci mafián nezaslúži. Navyše ste Jean Reno, viete skvelo narábať so zbraňami a ten atentát pochopiteľne prežijete. Ste totiž hlavnou postavou nového francúzskeho krimi, L´immortel (pôvodný názov znamená Nesmrteľný).



 Nemám rád, keď vo filme vraždia zvieratá. Prečo si musel krutosť producentov odniesť pes v úvodnom napadnutí? Chápem, že tvorcovia potrebujú demonštrovať drsnosť filmu a ilustrovať špinavé praktiky podsvetia, ale prečo potom krvavé čistky postáv miešajú s idylickými rodinnými scénami za stolom pri nedeľnom obede? Nie je to trochu schizofrenické?

Vďačnými postavami kriminálnych filmov sú skazení starí mafiáni s pedofilnými chúťkami. Vo filme 22 výstrelov sa tohto klišé zbavili a predstavili nám morálne „očisteného“ dedka, ktorého prioritou je rodina.


Vlastne dá sa povedať, že celý film je taký „milý“ príbeh o zatvrdnutom kriminálnikovi a jeho náprave, iba je odetý do latexového hávu so sadomasochistickými zábermi porcovania tiel, mučenia a kopancov do hlavy. Na druhej strane, technické spracovanie je takmer dokonalé. Réžia, kamera, strih, farebná štylizácia.
Samo osebe je to trochu čudné, neviem, či by som v realite našiel takého „krotkého“ mafiána, navyše takého, čo prežije 22 výstrelov do tela. Nehovoriac o tom, že niekoľko dní po takmer-zavraždení veselo nasadne na motorku, aby vzápätí havaroval. A vstal bez škrabanca. Skoro také vtipné ako v Maf story.
Musím sa s hanbou priznať, že ostatné vedľajšie postavy filmu sú mi trochu záhada. Vyšetrovateľka, ostatní mafiáni, nejaké meniace sa tváre z mafiánovej blízkosti. Scény s nimi síce rýchlo plynuli, ale vôbec som nechápal ich previazanosť s hlavnou zápletkou a dôležitosť vo výslednom produkte. Predpokladám, že sú negatívnym pozostatkom z románovej predlohy. Bez zbytočných odbočiek by film plynul ešte svižnejšie. Páčilo sa mi ale niekoľko scén reflektujúcich život francúzskych moslimov.


Klaus Badelt svojou hudbou vyfarbil akčné scény do adrenalínom rozpumpovaného napätia (prekvapilo ma aj použitie piesne od Babyshambels). 22 výstrelov ma vďaka tomu nenudilo, ale originalita veru nie je ich silnou stránkou. Filmov o krvou poliatej pomste je ako buriny (naposledy Machete) a vyzdvihnúť z nich práve tento jeden by bola vražda môjho vkusu.
Ale bude mi ho trochu ľúto, keď bude tento týždeň bojovať o divákov s čarodejníckym učňom a jeho mamutím marketingom. 22 výstrelov je takým škaredým káčatkom, pri ktorom je zakázané logicky uvažovať. Keď mu ale dáte šancu, môže príjemne prekvapiť (netvrdím, že z neho bude práve labuť :))
L’immortel (Francúzsko, 2010, 118 min.) Réžia: Richard Berry. Námet: Franz-Olivier Giesbert – román L’lmmortel (2007). Scenár: Richard Berry, Matthieu Delaporte, Alexandre de la Patellière. Kamera: Thomas Hardmeier. Strih: Camille Delamarre. Hudba: Klaus Badelt. Hrajú: Jean Reno, Kad Merad, Jean-Pierre Darroussin, Marina Foës, Luc Palun, Richard Berry, Joey Starr