V Amerike zúria prezidentské primárky a tak je ten správny čas na distribúciu vojnového filmu o patriotizme, hrdinoch a demokratických princípoch. Politická agitka však šedou kôrou diváka s filtrom na okuliaroch len ťažko pohne. A tak sa musí hrať aj na akčnú vlnu, čiže treba do boja povolať ťažký kaliber medzi akčnými režisérmi, slávneho transformera Michaela Baya.

Rok 2012, presný deň 11. výročia útokov na americké Dvojičky. CIA má na geopolitickej mape sveta označených niekoľko lokalít, ktoré sú kritické, líbyjské mesto Benghází je na vrchole rebríčka. A práve tu spáchajú militanti útok na americkú ambasádu, pri ktorom zabijú ambasádora Chrisa Stevensa a mariňáka Seana Smitha. 13 hodín trvajú obranné boje hŕstky amerických vojakov proti presile útočiacich. To, že sa ubránili je samozrejmé, tak ako vznik knihy a rovnako teraz aj filmu. K béčkovému názvu 13 hodín: Tajní vojaci v Benghází sa bohužiaľ pridáva aj podobné spracovanie.
KINEMAVIDEO3801.
Z politického hľadiska je samozrejme zbytočné diskutovať o tom, kto celý humbuk okolo teroristov začal (vinníka aj tak poznáme), vo finále by sme sa dostali do stavu, že sa opice tĺkli medzi sebou pred miliónmi rokov a stále nebudeme vedieť, ktorá to začala. Najnovšia Bayovica hrá primárne na akciu, ale na druhej strane pridáva klasické prvky. Rodinné väzby šestice mariňákov v popredí sledovania zbesilej noci v Benghází je najväčší vatový doplnok deja. Trhá však tempo, čo je u Baya samozrejmé a navyše podobné scény vyznievajú vždy pod jeho réžiou lacno, vykonštruovane a doslova trápne.

Postavy divákovi treba predať, ale cez prvoplánové emócie, ktoré vo výsledku akúkoľvek emóciu popierajú to ide ťažko. V zábere dejovej línie máme šesť tvrdých chlapov v rôznom štádiu porastu brady, ktorých po deskriptívnom úvode spoznávame na základe otrepaných fráz a štandardných mariňáckych kamarátstiev („ďalší turnus, bro!“). To stačí na pokazenie dojmu a tvrdého konštatovania, že v polovici filmu sú Vám všetci do jedného doslova u prdele a len tupo sledujete akčnú zložku filmu, nevediac kto je kto (vďaka bradám a plochosti postáv) a najmä kde sa vlastne momentálne nachádzajú.
Našťastie je akcia rozdelená na ambasádu a tajné operačné stredisko CIA s výstižným okolím, zvaným Zombieland. Takže lokačne sa vieme ako tak orientovať. V závane autentickosti akcie a pobehovania ručnej kamery však Bay vyťahuje starú známu chaotickú réžiu s o level chaotickejším strihom, takže summa summarum sme aj tak nahraní. Vidno, že dostal absolútnu voľnú ruku (minutáž 144) a robí si čo chce a ako chce. Bez ohľadu na kontinuitu tempa a integritu zážitku. Dokonca nemá problém v jednej scéne použiť v rámci vlastných gýčových trademarkov (postava na sklonku východu/západu slnka) odlišné zábery, kde raz je a raz nie je slnko. Padajúca mína? Áno. Monumentálne výbuchy, resp. ohňostroj? Samozrejme. Je to tu, všetko. Nebojte, Bay sa nezaprie.

Ide o jasný pokus vytvoriť si vlastnú verziu Black Hawk Down, ale s výzorom a výpovednou hodnotou Útoku na Biely Dom, kde nemôže chýbať americká zástava. Nie je tu Emmerichovsky prznená kvantitou, ale použitá na tých správnych patetických miestach (záverečný záber, ako inak). Akcie je kvantum a nech je aká chce, vždy je to v závere lepšie takto priamočiaro ako sa hrať na romantický grc v strede útoku na Havaj 15 rokov dozadu.
Návšteva kina je však otázna. Reálne dokáže takéto honenie imperializmu tematicky nadchnúť len v rámci USA, za hranicami budú slintať blahom hráči nekonečných počítačových hier na povolávanie do služby. Ale reálne nemáte byť o čo obohatení, skôr za tie vyše dve hodiny prídete o zopár IQ bodov.
13 Hours: The Secret Soldiers of Benghazi (USA, 2016, 144 min.)Réžia: Michael Bay. Scenár: Chuck Hogan, Mitchell Zuckoff. Hrajú: John Krasinski, Pablo Schreiber, James Badge Dale